Nemám rád provizóriá a neznášam permanentné provizóriá. Nie, že by som nevedel improvizovať, za svoju súťažnú kariéru pretekára s modelmi som si ich užil dosť. Práve preto nemajú v mojom živote veľa miesta. A som rád, že jedno také práve teraz už skončilo.
Okrem provizórií neznášam zmeny plánov v priebehu ich realizácie. Vždy prinášajú komplikácie a zvýšené náklady. Som toho názoru, že veci treba dokonale pripraviť. A potom ich zdokonaľovať 😀 Takže keď sme sa rozhodli kúpiť vedľajší dom, musel som sa rozhodnúť zmeniť aj našu elektráreň. Našťastie bola projektovaná ako modulárna a rozšíriteľná, takže som nemusel nič z nej vyhadzovať a nahrádzať, stačilo pridávať. Veď vravím, že som zástanca dokonalých projektov 😉
A pridať som musel aj prepoj medzi objektom, kde elektráreň stojí, a novým domom. S tým som predtým nerátal, ale šťastie praje pripraveným 😉 Keď začala rekonštrukcia domu, vedel som, kadiaľ pôjde nový energokanál a v dome som pripravil nový rozvádzač.
Rozvádzač je nad skriňou na mieru pred vstupom do kúpeľne
Kým sme sa dostali do fázy na fotografii, FVE s domom bola prepojená vo vzduchu zaveseným predlžovacím káblom a cez kúpeľňu pokračovali silné predlžovačky ďalej do domu. Dokončením rozvodov a dvojzásuviek som tieto interiérové predlžovacie káble, slúžiace pre domácnosť aj rekonštrukciu, mohol zlikvidovať a začali sme využívať ako slušní ľudia zásuvky na stenách.
Zásuvky v obývačke
Len rozvádzač má z druhej strany steny prípojnú skrinku a do nej viedla elektrina z elektrárne stále tou zavesenou predlžovačkou 🙁 Síce jednotlivé vodiče mali dutinky a boli upevnené vo svorkovnici, ale tá predlžovačka bola výkonovo LTT (LenTakTak). Keď sme skončili s rekonštrukciou, začala sezóna kosenia trávy a keď začalo byť teplo, tak nasledovala sezóna zavlažovania zeleniny a neskôr aj kríkov. To som síce stíhal ráno a potom raňajky, no ale kopte výkop pre kábel, keď je vonku „príjemných“ 33°C.
Keď konečne poklesli teploty, vykopal som járok krížom cez dvor, dlhý skoro 4 metre. Križoval ale jednu drenáž v štrkovom lôžku vo fólii a jedno pole plastových zatrávňovacích dlaždíc. O tom som vedel, veď som to sám robil. Ale že pod asi 5 cm hlinou nájdem 10 cm vrstvu riečneho štrku, to ma prekvapilo. Údajne pred dávnymi rokmi takto spevňovali dvory pre kone a vozy.
Pri každej práci pomáha aj náš psík
Takže som rozobral aj chodník a drenáž pod ním, položil kanalizačnú rúru a cez ňu dva silné káble s chráničkami a ešte tri chráničky prázdne, do rezervy. Jedna bude pre optický kábel na prepojenie monitoringu a elektrárne. A do toho napršalo. Dokončenie čakalo ďalší skoro týždeň.
Ostalo mi kopu kameňov, nejaký bordel do komunálu a kusy starých škridlí, dobré budú do cesty ku garáži. Teraz čakám, kým zemina usadne, chcelo by opäť aby popršalo… S okrúhliakmi si isto poradí Olinka a štrk sa použije na inú drenáž.
V týždni som potom prepojil jeden z vodičov v strojovni FVE s už pripravenou malou rozvodnicou na hlavný vypínač elektriny FVE do domu na jednom konci a s prípojnicou na stene domu na druhom, odkiaľ už vedú funkčné a odskúšané vodiče do rozvádzača a ďalej do zásuviek. Po premeraní a opätovnom overení správnosti zapojenia som pustil do kábla „šťavu“ a zapol elektrický bojler, aby som po necelej hodine záťaže nových svoriek použil svoju termokameru a skontroloval, či sa niekde nehrejú spoje prechodovým odporom, čo by znamenalo zle utiahnuté svorky. Pri tom som premeral na teplo aj celú elektráreň.
Keď bolo všetko OK a všetko fungovalo, zrušil som vzdušnú predlžovačku, už môžem zo záhrady do dvora prechádzať aj s rebríkom 😀 Ďalšie provizórium skončilo.
