Hoci podľa teplôt, ktoré panujú vonku, je považovaný august za ten najletnejší mesiac, skutočnosť je trocha iná. Letný slnovrat je dávno za nami a od júna sa nám deň opäť o čosi skrátil. Aj záhradkár sa tomu musí prispôsobiť.
Leto si predstavujeme ako ročné obdobie, v ktorom je najviac slnka, teda najviac tepla aj svetla. Najdlhšie dni a najteplejšie noci. To sa nám ale len tak zdá, pretože to teplo je občas na nevydržanie. V skutočnosti sú dni najdlhšie okolo polovice júna. To sme v záhrade často do štvrť na desať a ešte je vidno. Teraz chodievame domov pred pol deviatou, pretože sa zmráka aj pri jasnej oblohe.
A s tým, koľko je denného svetla, teda ako dlho môžeme byť v záhrade, sa mení aj náš záhradný pitný a stravovací režim. V podstate fungujeme v dvoch odlišných módoch.
Prvý je mód pracovného dňa, kedy do záhrady odchádzame po štvrtej hodine popoludní. Teda po práci a obede počas obedňajšej pauzy. V záhrade nás čaká večera, ktorú Olinka buď pripraví vopred alebo kombinujeme chlieb s nejakým mäsom a čerstvou zeleninou zo záhrady. Alebo uvarí lečo či upečie tekvicu hokkaido.
V móde voľného dňa, teda víkendu alebo dovolenky, odchádzame do záhrady najčastejšie predpoludním, kedy v záhrade aj obedujeme a večeriame. Často riešime stravovanie grilovaním, najmä keď máme ohlásenú návštevu.
Okrem jedla nezabúdame na vodu (nie, malinovky a sladené či ochutené vody skutočne nepijeme, nosíme si z mesta čistú vodu z vodovodu) a voľné chvíle nám v lete spríjemňuje káva. Obidvaja ju máme radi a radi posedíme so šálkou v ruke pod slnečníkom, odkiaľ máme výhľad na celú záhradu v kopci. Niekedy sa dokonca so šálkou v ruke aj po záhrade prejdeme.
A ako to súvisí so skracujúcimi sa dňami? Kým v najdlhších letných dňoch si doprajeme dve šálky kávy popoludní a podvečer, keď je deň takmer o hodinu kratší, vystačíme si s jednou šálkou. Nie, že by sme si neoddýchli, keď cítime, že to potrebujeme, ale načo piť druhú kávu pred zotmením, keď o chvíľu aj tak pôjdeme domov?
