Verejnou politickou scénou lomcuje súperenie dvoch mocenských centier ohľadom oprávnenosti stropovania cien energie vládou a súčasné hradenie rozdielu do vyššej ceny zo štátnych prostriedkov. Teda z našich daní. Tento diskurz ma nenecháva chladným, ale protestov za ani proti sa nezúčastňujem.
A nie preto, že by som nemal čas alebo preto, že mi je jedno, že vláda na jednej strane garantuje občanom nízke ceny energií a na druhej necháva podnikateľom-dodávateľom energie voľnú ruku a rozdiel z garantovanej nižšej ceny do ich predajnej – „trhovej“ – dorovná z peňazí, ktoré zoberie na daniach občanom. Alebo z eurofondov, ktoré vláde láskavo umožnila na tento cieľ čerpať eurokomisia, výmenou za súhlas so sankčnou politikou EÚ voči Rusku. Tedy opäť z peňazí získaných od nás občanov.
Diskusie verejných médií sú plné nárekov a zlostí, ako na eurokomisiu, tak na vládu, že prejedáme eurofondy, či skôr presúvame peniaze oligarchom, namiesto toho, aby sme ich rozumne investovali do budúcnosti a do nových technológií.
Nuž milí moji petržalskí panelákoví ekológovia a ekonómovia, ktorí nič nemajú (lebo bývajú v podnájme či byt patrí banke, ktorej platia hypotéku) a nič nerobia (lebo by nemali čas poskakovať po námestiach a vysedávať na latéčkach), len platia všakovaké „služby“ a namiesto majetku do budúcnosti získavajú „zážitky“ a ešte sa nimi hrdia po internetových sieťach, máte pravdu. Teraz máte lacnejšiu energiu, aj do klimatizácie vo fitensscentrách, kde chodíte získavať kondíciu a vzťahy, aj na to svoje „kafe“ a dokonca aj na to cudzie bývanie a teplo v ňom, čo pre banku platíte. A ten sviňa štát to zoberie z peňazí, z ktorých ste sa plánovali mať dobre aj v budúcnosti. Len scenár akosi nevyšiel a mnohí sa budú musieť živiť poctivou prácou, ak budú chcieť ostať živí. Lebo bez práce nie sú koláče a klikať do excelu a powerpointu nie je práca 😀
Nalejme si čistého vína,
ako by povedal abstinent, a zopakujme si fakty.
Ceny energií a ich nosičov, teda sumárne budeme hovoriť o rope, plyne (zemnom potrubnom a skvapalnenom – LNG – dovezenom loďami odkiaľkoľvek) a elektrickej energii (vyrobenej akýmkoľvek spôsobom – z jadra, z vody, z vetra či zo slnka, ale aj z uhlia alebo plynu) dlhodobo rastú, hoci sa lokálne vyskytujú rôzne vlnky na grafe ich cien. Skrátka dobre už bolo. Smelo môžeme tvárou v tvár skutočnosti povedať, že každý rok zaplatíme za rovnaké množstvo energie väčšiu sumu. Či za to môže burza a naša účasť na nej alebo spotové ceny, či chýbajúci vietor na Rujane alebo len „zle“ nastavená regulácia, nám môže byť ukradnuté. Mocní si vždy nájdu cestu, ako z nás tie peniaze dostať. Buď teraz, ako v Čechách, vysokými cenami, alebo neskôr ako u nás, vysokými daňami za nízke ceny teraz.
Skrátka človek, ktorý uveril, že bude jednoduchšie predať farmu, ktorá „aj tak nevynáša“ a ísť do mesta do bytovky, kde musí platiť nájom, ale tiež môže chodiť každý deň do práce, kde bude síce robiť, čo mu nerozumie a za málo peňazí, ale na ten nájom mu ostane, aj na nákup potravín, ktoré si doteraz pestoval sám, a dokonca aj na nejaký ten pohárik večer, aby zo seba spláchol frustráciu z dodrbaného života (aby mu neostalo nič, žiadny majetok a bol tak naveky odkázaný drieť na „pánov“) a nepochopil to ani v tridsiatych rokoch minulého storočia počas ekonomickej krízy, tak je odsúdený si tieto chyby opakovať stále dokola. A aby sa náhodou nedozvedel niečo v škole, tak ho tam zahltíme nezmyslami typu „množiny“ alebo inými hovadinami a ako vzor mu ukážeme babu, ktorá sa babou necíti, ale vie do médií vyhlásiť, že „Ona nemá rada memorovanie“, preto nevie nič o Masarykovi a prvej ČSR. Ktorý okrem iného povedal, že ak národ ostane hlúpy, bude to ťažké ho k niečomu viesť.
Kričať na námestiach, že vláda prejedá naše peniaze znamená, že stále čakáte, že vám niekto bude utierať zadok, že stále niečo urobí pre vás a hlavne za vás. Šťastie pre republiku je to, že týchto krikľúňov je výrazná menšina, len hlasno vykrikujú. Raz im tie peniaze dojdú, potom bude ticho. Vlastne nie, bude plač, že nie je za čo ísť na laté. Lebo laté v záhrade nerastie. Ani koláče s pečenými holubmi z neba nepadajú.
Takže to bol prvý trend, ktorý sa dá zo známych faktov vydedukovať. Že teraz sa síce mám dobre, ale zaplatím to neskôr a ešte sa budem mať „potom“ menej dobre, ako som si myslel. Či ako mi niekto nasľuboval? Nuž, kto v škole nedával pozor, pochopí až v živote. Nie len politici bývajú na jedno použitie.
Druhý trend vyzerá trošku inak. Vláda mi láskavo dovolí dnes zaplatiť za energiu menej, ako by sa „patrilo“. A doplatím to neskôr. Z čoho?
Dnes mám nejaký príjem a mal by som ho minúť aj za energie. Ale nemusím, lebo vláda garantuje. Takže mi zostane v peňaženke nejaké euro každý mesiac? Čo s ním? Dať ho do banky, aby som z neho hradil vyššie ceny „zajtra“? Úroky nijaké, inflácia vysoká a do toho poplatky. Ak si dnes „odtrhnem od úst“ sto eur, tak za rok si z banky vyberiem ledva deväťdesiat eur a vtedy už budú ceny také vysoké, že za ne kúpim v potravinách toľko, ako dnes za osemdesiat eur. A to sa fakt vyplatí, že?
Tak do čoho vraziť ušetrené peniaze?
Správna otázka je polovica odpovede. Takže dnes mi vláda doplatí rozdiel v cene energie, lebo očakáva, že tie „ušetrené“ peniaze aj tak miniem za niečo iné. Ona svojich cca 20% DPH dostane vždy, či už mi cenu energie „zníži“ alebo nie. Takže zostáva už len poriešiť dilemu, či tie peniaze minúť na chlast alebo pálenicu. Obrazne povedané.
My už tretí rok dávame „zvyšné“ peniaze do fotovoltickej elektrárne, oplotenia pozemku, prístreškov (drevo a plech) a náradia. Teda do vecí, ktoré nám pomáhajú znižovať budúce náklady aj prácnosť a zvyšovať výkonnosť. S menej práce dosiahneme viac výnosov. Potravín. Elektriny. Tepla v dome. A za čo najviac platíte v rodinnom rozpočte vy?
Takže áno, tie „vládou ušetrené“ peniaze ani u nás nezostanú. Ale nešli na koláče, šli na produkciu, presnejšie produkčnú schopnosť. A ako to bude, povedzme o tri roky, keď bude treba zaplatiť tie „ušetrené“ peniaze na energiu?
Dôchodcovia nebudú mať valorizované dôchodky, lebo „nie sú peniaze“. Takže budú dostávať to, čo teraz, prípadne číselne o pár eur viac, aby nereptali, ale reálne si budú môcť za tie peniaze kúpiť tých avizovaných 80%, možno len 3/4 toho, čo si z dôchodku môžu kúpiť teraz. Tomu sa hovorí pokles životnej úrovne, to je to, o čom hovoril tesne po „revolúcii“ Ivan Mikloš, keď avizoval, že dôchodky budú tvoriť len 40%, namiesto súčasných (vtedajších) 60-70% – myslené z priemernej mzdy – (vtedajšej). A keď budú musieť dôchodcovia v bytovkách zaplatiť nájom alebo správu a potom lieky, lebo si myslia, že zdravie prichádza s tabletkou a lekár je ich dobrodinec, potom tepláky v sekáči, aby im pri televízore nebola zima, tak po zaplatení chleba a lacných párkov už im na maslo asi nezvýši…
Zamestnanci to nebudú mať oveľa veselšie. Firmy budú zdierané štátom, tak sa do zvyšovania platov hrnúť nebudú. A ešte bude štát brať vyššie dane a odvody (veď to už teraz sľubujú tí na námestiach), takže nemožno v budúcnosti očakávať vyššie mzdy. Iba ak zvýšené o infláciu, takže reálne si za zarobené peniaze kúpime v obchodoch to, čo teraz. V kusoch, litroch, vreciach. Lebo aby sa udržala cena, znižuje sa kvalita. A to už aj teraz, nemusíme „čakať na Godota“. A už dnes si mnohí ľudia uvedomujú, že sme to, čo jeme. Takže buď si kúpime menej alebo si kúpime také, že budeme menej zdraví. Teda ešte o niečo neskôr „ušetrené“ peniaze zaplatíme za lieky a lekárov. Alebo zomrieme.
A to som ešte nespomínal, že kľudne môže DPH vyrásť o nejakých pár percent, lebo ten štát tie peniaze bude potrebovať a jednoducho si ich od nás zoberie. Takže v reále za rovnaký odrobený čas, ako dnes, budeme mať v budúcnosti menšiu hodnotu. Menej chleba, menej elektriny, menej tepla, menej svetrov, menej topánok, menej výletov, žiadne autá a palivo do nich. A potom aj tá STK vyjde drahšie, keď ju bude platiť menej vodičov. Veď už teraz kuvikajú, že by sa mala robiť každý rok. Prečo asi, čo sa chystá? Zase budem mať, ako vždy často, pravdu?
Dá sa z toho „vykľučkovať“? Iste, stráviť v robote nie osem, nie desať, ale rovno dvanásť hodín. Takto si zvýšiť plat. Ak zamestnávateľ má záujem, aby ste robili viac, lebo vie aj viac predať a teda vám trošku priplatiť. Čo myslíte, koľkých ľudí sa takáto možnosť bude týkať? Desiatich percent? A ich manželky, deti? To bude radosti!
Alebo mať možnosť „privyrobiť si“ po práci na svojom. Vypestovať zeleninu, zemiaky, orechy, ovocie, chovať sliepky a mať vajíčka aj kuracinu. Teda pracovať pre zamestnávateľa a štát tých osem hodín, zobrať nejakú almužnu a zaplatiť tie dane, ale potom si doma robiť, čo chcem a čo potrebujem, čo mi prinesie osoh, teda čo mi dovolí nakupovať menej za menej peňazí a nemať sa horšie.
Potrebujete výrobné prostriedky
Jedna vec je, že každý musíme niekde bývať. Či už v meste v bytovke alebo na vidieku v rodinnom dome (viem, že bytovky sú aj na dedinách a rodinné domy v mestách – tam si ale nič nedochováte a nedopestujete – takže iba platíte, neušetríte nič). Ak sme sa postarali v minulosti, keď nám „všetci hovorili“ že „to sa neoplatí“, tak nemusíme platiť nájom, zato platíme dane. A tie pôjdu hore, už nám to hovoria dlho. V bytovke okrem toho platíme za „správu“ a v podstate paušál za energie a pomernú časť údržby, teda Fond údržby. Vo svojom dome neplatíme správu, ale si všetko musíme vybaviť a urobiť sami a údržba je celá na našich pleciach. Šul-nul to teda vyjde asi narovnako, takže náklady bývania (bez energií) môžeme považovať za vybavené, vykrátené, v ďalšom ich neuplatňujeme.
Hlavným výrobným prostriedkom je pôda. To vedeli už naši starí otcovia. A my dnes vieme, že sa dajú dopestovať zdravé a chutné potraviny aj bez toho, že by to bola ich nekonečná drina. Takže ak máte pôdu a viete ju správne obhospodarovať (nie obrábať, lebo obrábanie je vlastne ničenie schopnosti pôdy produkovať potraviny za zvyšovania dodávky energie a materiálu vo forme hnojív a postrekov – a my sa bavíme o situácii, že bude menej peňazí!), viete aj popri vyčerpávajúcom zamestnaní vyprodukovať časť potravín. Podľa našich skúseností záleží od veľkosti plochy a sortimentu ovocia a zeleniny, ale dvaja na plný úväzok zamestnaní ľudia dokážu vyrobiť asi tretinu všetkých potravín, čo za rok skonzumujú. Teda tretinu nemusia kupovať. To je dosť úspora výdavkov z mizerného platu, čo poviete? Pravda, nemôžete pri tom pozerať televízor. Na druhej strane ho nemusíte ani kupovať, takže ďalšia úspora, netreba ani mesačný paušál za nejakú TV službu, to sú ďalšie peniaze doma no a moderné veľkoplošné televízne prijímače poľahky spotrebujú za rok aj 1 MWh elektriny, čo je v maloobchodnej faktúre, podľa sadzby, okolo 200 eur, ktoré nemusíte zaplatiť 😉 Teda aj medzi bratmi je rozdiel, či pozeráte televízor alebo nie aj tisíc eur. Ak by vám ten televízor vydržal štyri roky, tak do šesť stovák ročne. Iste, sú aj lacnejšie televízory, aj drahšie. Ale nám je to jedno, koľko stoja, lebo u nás nie sú. Ani v byte ani na gazdovstve. Nepotrebujeme prežívať cudzie emócie v „srdcervúcich“ seriáloch ani sa rozčuľovať and „objektívnym spravodajstvom“.
Okrem potravín dokáže slušne veľké gazdovstvo vyprodukovať aj nejaké to drevo. Orez jednej starej jablone, suché konáre, dá drevo na dva dni, za asi dve hodiny práce. Iste, zima trvá podstatne viac, ale aj tých starých stromov tu máme viac. A ďalšie stromy stoja a rastú, lebo každý rok ich do desiatky zasadíme. A kopa vyrastie aj sama. Plus onedlho budú plodiť čierne orechy, jesť sa to nedá, aké je to tvrdé. Ale kúriť áno. Keby len mesiac sme mohli kúriť drevom z vlastnej produkcie, tak presne toľko dreva ale ani plynu nemusíme kupovať. Babka k babce… a čas nepozerania televízora 😉
No a veľkou pomocou je solárna elektráreň. Obdobie od jej spustenia, prakticky kalendárny rok, sa neprekrýva s účtovným rokom distribučky, od prázdnin do prázdnin. Tak aj porovnávanie spotreby a úspory nie je úplne objektívne, skôr „nahráva“ distribučke. No ale nejaké orientačné čísla sem môžem hodiť. Za posledné fakturačné obdobie sme spotrebovali do štvrť megawatthodiny v každom dome, lebo zmeny zapojenia spotrebičov som robil až vo februári, odvtedy spotreby výrazne poklesli, zbadáme to ale až budúci rok vo vyúčtovaní. Neprezradím žiadne štátne tajomstvo, ale spolu sme zaplatili cez 200 eur, z toho fixné poplatky za to, že „môžeme“, boli cca 150 eur. Takže spotreba dokopy za celé gazdovstvo, bez tých fixov, asi 50 eur vrátane distribučných poplatkov. Za rok. A vplyvom Slnka nezaplatených asi 320 eur, ktoré už energetici nikdy neuvidia 😀 A budúce leto po vyúčtovaní to bude ešte väčší nepomer 😀
Takto investované úspory zo stropovania cien energie ale už generujú ďalšie úspory. Nielen, že nebudeme platiť za elektrinu, ešte sme aj na tej vlastnej, z úspor, vygenerovali spústu tepelne upravených potravín, niektoré už skonzumované, iné uložené v komore, spracovaná vlastná úroda stromov aj zeleniny. Tedy časť potravín nebude potrebné kupovať, lebo ich „nájdeme“ v komore. Tedy opäť zaplatíme menej, než „bežný občan“.
Čo tým chcem povedať? Že ak mi štát „dotuje“ cenu elektriny, tak mu pekne ďakujem a tú „dotáciu“, čo mi nechal v peňaženke, aby som ju minul na iné taľafatky a poslal mu z toho DPH, som investoval aj do FVE, aby vyrábala ešte viac, ako doteraz. Aby až obrok zase príde vyúčtovanie a budú za tú elektrinu chcieť ešte viac, aby tam boli tak malé čísla, že im bude škoda papiera nám to posielať. A aby som o dva roky mohol celkom vážne uvažovať, že ich poprosím prísť si zobrať jeden elektromer, lebo aj ten fix budú vyhodené peniaze, za to môžem mať jeden panel navyše. Každý rok 😉
Keď príde na to, že ako (ak už budem) dôchodca dostanem málo, budem mať celkom dosť svojho, aby som to nemusel za tie peniaze kupovať. Keď v práci nám nedajú dosť, tak to nebude problém, lebo si vyprodukujeme dosť svojho, aby nás to nebolelo. „Nadčasy“ nebudeme tráviť v (zdanenom) zamestnaní, aby sme si kúpili (zdanené) potraviny a energiu, keď si ich môžeme v rovnakom čase vyprodukovať oveľa viac. Nie len pre seba, ale aj pre našich blízkych sa z nich ujde 😉
Náš rodinný energetický mix
Energiu si u nás prelievame. Vyprodukovanú elektrinu nepoužívame len na obvyklé elektrospotrebiče, ale aj na prikurovanie alebo kosenie trávy čí pílenie dreva, palivového alebo stavebného. A keď je elektriny menej, tak si prikúrime drevom, plynom až keď je naozaj zima alebo na noc, na udržanie teploty budovy. Na to sme ale najprv museli také stroje kúpiť, v dávnej alebo nedávnej minulosti. Teda investovali sme, my sami, aby sme sa v budúcnosti mali lepšie alebo aspoň nemali horšie, ako dnes.
Nepotrebujeme, aby za nás niekto investoval naše dane cez eurofondy, aby sme sa mali v budúcnosti lepšie. Naše dane to neboli, lebo čím menej pracujeme pre cudzieho, tým menej daní zaplatíme, aby ich niekto mohol rozhadzovať (správnym smerom). A ten čas investujeme do našej priamej výhody. Zdravé potraviny, lacnejšia energia, dobrý život.
Poskakovať po námestiach je riešenie pre tých, čo nič nerobia a preto nič nemajú. A naťahujú ruku k štátu so slovami: „Daj“. Pritom keby sa každý postaral najprv sám o seba, bolo by o každého postarané 😉 Celé je to o tom, ak sa na veci pozeráme. Je dotovanie cien energie s odloženým zaplatením (čosi ako nákup na splátky – taký obľúbený u mnohých mladých) problém alebo príležitosť? Je to problém, že „vláda“ prežerie teraz peniaze, ktoré som v budúcnosti plánoval prežrať ja? Alebo je to príležitosť odloženú spotrebu preinvestovať, aby som nemal potrebu spotrebovávať, keď bude drahšie? Každý sa musí rozhodnúť, či bude nadávať, že mu všetci ubližujú, alebo či využije priestor, ktorý mu bol ponúknutý.
