Nie je žiadnym tajomstvom, že rád nosím športovú obuv. A aj v zime dávam prednosť trekingovým topánkam so šnurovaním nad členok a v nepremokavej úprave. Nekupujem žiadne značkové produkty, keď viem svoj problém poriešiť aj lacnejšie a rovnako dobre. No nie vždy všetko funguje, ako má.
Nie, že by som mal averziu voči poltopánkam a čižmám, ale pár rokov som ich musel nosiť a vždy som sa rád poobede prezliekol a prezul do niečoho pohodlnejšieho 😉 Po incidente s platničkou mám ešte radšej naozaj pevnú obuv. A aby sme sa nemýlili, „klasické“ tenisky či „číny“ nepovažujem ani za športovú ani za pevnú obuv. Svoje nohy totiž mám rád „v suchu“. A čo sa týka vody, naša záhrada má trávnatý povrch všade, kde sa nepestuje zelenina (tam je mulč), takže od jari do jesene nie je problém o vodu či rosu na topánkach alebo spodku nohavíc. A v zime, ako je tohoročná, zase o sneh. Skrátka topánky musia niečo vydržať, hoci mám nie len jedny, aby som sa mohol prezuť. Samozrejme aj zateplené gumáky alebo vysoké odolné pracovné topánky. Žiť na gazdovstve totiž nie je peříčko 😛
A tak sa vraciam z prechádzky s Ronym k ihličnatému lesu a mám pocit chladu na nohy. Iste, brodiť sa dvadsať centimetrovou vrstvou snehu je nie len romantické. Tak som sa vo vykúrenej kuchyni vyzul a zistil, že moje topánky sú mokré nie len zvonka, ale už aj zvnútra. Čo už, prezujem sa do sucha, topánky idú k peci a večer na radiátor, lebo keď klesne teplota, zapne termostat plynový kotol, nech môžem v kľude spať.
Ráno som umyté a suché topánky prestrekol impregnačným sprejom na kožu a textil, aby som obnovil impregnačnú vrstvu, zodratú častým používaním topánok. Pár hodín som to nechal v izbe schnúť a popoludní som sa vybral na dlhšiu prechádzku, nech otestujem svoje „dielo“.
Topánky držia, vodu zo snehu dnu nepustia. A tak môžem zase kedykoľvek ku sliepkam alebo s Ronym na obchôdzku po pozemku, bez obáv z prechladnutia.
