Záhrada v kopci

My na poháriky úrodu nerátame

Každý máme iné kritériá, podľa ktorých hodnotíme úspešnosť. A platí to aj pre pestovanie potravín v záhrade. Veľakrát som sa stretol s tým, že sa jeden pestovateľ chváli druhému, koľko pohárikov akej zeleniny či ovocia už zavaril. Toto kritérium je nám cudzie.

Videl som niekoľko ovocných sadov, kde rástlo dvadsať úplne rovnakých marhulí alebo sliviek. Úplne bežné sú veľké jahodoviská alebo lány rajčín. Na čo je to dobré? Dokumentuje to zvyčajná hláška, ktorú často slýchavame: „Zavarila som štyridsať pohárikov uhoriek.“ Alebo: „Navaril som dvadsať pohárov jahodového džemu, máme desať litrov slivkového lekváru.“

Čo to znamená v praxi? Jednak veľkú spotrebu rafinovaného cukru, bez ktorého sa varenie lekvárov nezaobíde (a že je cukor, ktorého výroba je silne dotovaná, návykovou látkou, je verejné tajomstvo, ako aj to, že spôsobuje obezitu a hyperaktivitu). A v druhom rade nárazové práce v záhrade pri zbere naraz dozrievajúceho ovocia či zeleniny a následne v kuchyni. V priebehu niekoľkých dní treba naraz pozbierať všetku úrodu a okamžite ju spracovať. Všetko ostatné treba nechať tak, lebo o dopestovanú úrodu prídeme a všetka práca príde nazmar. No a potom celý rok môžeme jesť kompóty, nakladačky, lekváre a iné domáce produkty, ktoré sme si v lete na jeseň pripravili.

kompóty

Mám kamaráta, ktorý spolu s deťmi a ženou každý rok chodili na trojtýždňovú brigádu oberať jablká do produkčného sadu. Namiesto peňazí dostávali ako plácu jablká. Nehľadiac na to, že celý zarobený objem by si mohli kúpiť z týždňovej brigády syna v jednom obchode v meste a zvyšok času by mali pre seba, celú jeseň a zimu potom povinne museli všetci jesť jablká, lebo ich mali a predsa ich nevyhodia.

Prečo nezavárame?

Pretože to nejeme. A prečo nejeme kompóty a nakladanú zeleninu? Stačí sa spýtať, prečo naši predkovia zavárali, sterilizovali a nakladali úrodu?

„No predsa preto, aby si odložili prebytok úrody na horšie časy,“ možno aj vy vyhŕknete naučenú poučku.

Presne, konzervované prebytky úrody slúžili k zabezpečeniu prežitia ľudí. Kyselina octová, sterilizácia vysokou teplotou, cukor. To sú spôsoby, ako predĺžiť dobu, počas ktorej sa potraviny nepokazia. Teda spôsoby zabitia baktérií, vitamínov a života všeobecne, aby sa zastavili všetky procesy v produktoch záhrady. Úroda v pohároch nezhnije, nesplesnivie, nepokazí sa, lebo je to mŕtva hmota. Ostane len tvar, občas farba, prípadne chuť, doplnená chuťou cukru alebo octu. Zaplní brucho, ale to je asi tak všetko.

Súvisiace:  Po muchovníkoch prišli egreše a ríbezle

Nemám pocit, že žijeme v dobe, kedy nám hrozí smrť hladom a prežitie zimy za akúkoľvek cenu je potrebné.

Ovocie a zeleninu jeme pokiaľ možno čerstvé nie len pre chuť ako potravinu, ale aj pre jeho účinky na telo. Zrelé plody obsahujú okrem skutočného ovocného cukru (fruktóza) na rozdiel od syntetického fruktózového sirupu v priemyselných potravinách aj vlákninu, vitamíny a stopové prvky a samozrejme vodu. Nie len, že si na nich pochutnáme ale aj zasýtia. Či už samotné alebo ako príloha k chlebu, mäsu.

Preto pestujeme rôzne druhy ovocia a zeleniny, aby nedozrievali naraz. Nemusíme potom organizovať brigádu na urýchlený zber zrelých plodov. Postupne dozrievajúce plody postupne konzumujeme. A pestujeme zeleninu na rôznych miestach záhrady. Má to opäť viacero dôvodov. Kým napríklad vlani sa veľmi darilo paradajkám pod stromami, tento rok tam živoria (je priveľké sucho a ani polievanie to nezachránilo) a na vyvýšenom záhone vlani rajčiny boli priemerné, zato tento rok sa im darí nadmieru. A medzi tým sú rajčiny aj na záhonoch medzi. Ale tiež máme zrelé plody naporúdzi kdekoľvek v záhrade. Či už niečo robíme alebo sa po záhrade len prechádzame, máme po ruke šťavnaté plody, do ktorých sa môžeme kedykoľvek zahryznúť.

Ani ríbezle ani egreše sme neobrali naraz. Každý deň zopár plodov z každého kríka. Možno by sme mali zopár pohárov egrešového kompóta, ale takto nám to chutí viac. Ani víno sa nechystáme robiť, hoci v záhrade máme tri miesta s viničom, celkom asi 30 koreňov. Nasadené sú rôzne druhy, opäť budú dozrievať v rôzny čas, aby sme ich stihli priebežne pojesť.

V našej záhrade stále niečo dozrieva a stále máme možnosť z niečoho ochutnať. Možno nevieme kvantifikovať množstvo úrody, keď ju nedávame do pohárov. Ale máme z nej stále radosť a celkom určite surová zelenina a ovocie má blahodárny vplyv na naše telá a naše zdravie. Je to sladká odmena za náš čas a energiu, ktoré sme tejto záhrade venovali.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.