Zima je krátke obdobie nášho hospodárskeho roka, ktoré treba len prekonať. Nie je to tak, že v zime všetko spí, ako sa občas hovorí, nie len medzi mestskými ľudmi. Aj v zime pulzuje život, a keď chováte zvieratá, ste za ne zodpovedný. Aj v zime.
Sliepky potrebujú vodu, lebo keď ju nemajú, nežerú. A keď sliepky nežerú, tak ani nenesú. V zime je krátky deň, menej svetla, teda menej času na kŕmenie, preto je aj menej vajec. Takže dobrý chovateľ sa vždy postará, aby sliepky mali k dispozícii vodu. Čistú, čerstvú. Pritom opatrenia proti zamrznutiu vody by nemali byť priveľmi drahé, aby nezvyšovali cenu vajec.
Pritom nejde len o samotné vyhrievanie napájačky. Ide o „vedľajšie škody“, keď sa niečo nepodarí. Bežne používam kahancami vyhrievané napájačky pre sliepky z plastu, ale nesmie byť priveľký mráz. Ale už sa mi niekoľkokrát za tých pár rokov stalo, že v noci bol mráz väčší, než bola predpoveď a ani dva kahance v DT tvárnici nedokázali udržať vodu v napájačke tekutú. To, že sa ľad vytvorí na povrchu klobúka nevadí, keď je dole voda tekutá a sliepky ju môžu piť. No keď pri silnom mraze voda zamrzne aj tu, roztlačí plast, čím ho poškodí a napájačka potom tečie. Je nepoužiteľná. Treba kúpiť novú.
Alebo sa vrátiť k osvedčeným praktikám starých otcov a mám. Najlepšou napájačkou pre sliepky je starý hrniec. Tam keď voda zamrzne, nič sa nestane. A ráno môžem do toho naliať horúcu vodu z rýchlovarnej kanvice.
Nevýhodou hrncov je, že cez ich veľkú plochu sa voda ľahko zašpiní, sliepky nie sú veľmi čistotné, keď sú chované vo voliére. Takže ich obsah treba denne meniť. Čo tých pár mrazivých týždňov nie je problém. A keď cez deň nemrzne, nie je treba ani tie kahance pod ne dávať, stačí ráno zavčasu horúcou vodou v noci zamrznutý ľad rozpustiť.
A na jar buď použiť tú plastovú napájačku, ktorá má výhodu v tom, že voda v nej vydrží podstatne dlhšie čistá, alebo už začnem používať svoj automatický napájací systém pre sliepky.




