Posledný rok tu často píšem o zatváraninách, pečení lekváru, varení ovocného pyré alebo aj iných spôsoboch konzervovania ovocia a zeleniny. Ale to je len sekundárny spôsob využitia úrody našej záhrady. Tým primárnym je všetko zjesť rovno zo stromu alebo z kríka, teda čerstvé, surové.
Konzervácia takmer vždy znižuje výživovú hodnotu konzervovaných potravín aj obsah vitamínov, citlivých na teplo, ako je vitamín C. Na druhej strane, keď v pôde poctivo vypestované potraviny obsahujú výrazne viac výživových látok a minerálov, ako tie veľkoprodukované pre supermarkety, teda výdajne stravy pre „pracujúci ľud“ pre blaho (majiteľov) spoločnosti, tak aj mierny pokles hodnoty tohto ukazovateľa pre nás, ako konzumentov, nepredstavuje nijakú katastrofu. Preto sa ja vždy (aspoň v duchu) smejem, keď mi niekto tvrdí, že je vegetarián a zeleninu s ovocím kupuje v tých veľkých vysvietených a klimatizovaných obchodoch…
Vpredu vpravo Martin, za ním Smoky, vľavo štíhly Obelisk
Preto máme v našej záhrade veľmi široký sortiment druhov a odrôd najmä ovocia, lebo je jednak dlhoveké bez extra starostlivosti, na rozdiel od jednoročnej zeleniny, jednak poskytuje pri konzumácii široké spektrum minerálov a stopových prvkov. A samozrejme každé jedno výborne chutí. Už nám to povedala nejedna z návštev, že je to super, keď sa človek môže prejsť po záhrade, jedno či len tak, alebo cestou k sliepkam alebo za nejakou prácou, a vždy si má z čoho odtrhnúť a zjesť. Od aprílových zemolezov, cez májové jahody a muchovníky až po novembrové hrozno. A papriky či divé paradajky, ktoré vydržia až do prvých mrazov a potom sa samovysejú.
A inde zase egreše a ríbezle. A medzitým dozrievajú čerešne, hrušky, broskyne, marhule, moruše, slivky, orechy, gaštany, jablká, hlohy, drienky, arónie, lieskovce, černice ale aj pór, cibuľa, cesnak, fizalis, uhorky a tekvice hokaido (tie samozrejme surové nejeme 😀 ) a určite som teraz na niečo aj zabudol. Napríklad vajíčka a kuracie mäso 😀
Raňajky na čerstvom vzduchu z darov záhrady
My skutočne z toho všetkého veľa pojeme začerstva, hneď ako to začne dozrievať a keď sa ukazuje, že to nebudeme stíhať pojesť surové, nastupuje konzervácia a uloženie do komory. Viem, že veľa ľudí to má naopak. Vypestujú úrodu, naložia do octového nálevu uhorky aj inú zeleninu, uvaria cukrové kompóty a lekváre či nasušia iné plody a až keď zvýši, zjedia. Lebo chcú mať mimo sezóny zásobu potravín. To chceme mať aj my, ale hlavne si uvedomujeme, že sme to, čo jeme. Teda že vypestovaná úroda nám dáva výživové látky, minerály, vitamíny, vlákninu, teda že vyživuje naše telá a prispieva k ich zdravej regenerácii. Nie je to len o plnom bruchu, ale najmä o plnom zdraví a dobrej kondícii. Vrátane toho, že tu „musím“ nachodiť tisíce krokov, bez toho, že by som mal lekárom nariadený limit. Ja k lekárovi (vlastne je to lekárka 😉 ) chodím viac-menej na kávu (a skontrolovať jej PC).
A keď teda môžeme v lete a na jeseň vyživovať a regenerovať svoje telo hneď, prečo čakať až na zimu a vyťahovať to z komory konzervované?
