Šesť tisíc rokov, a možno aj dlhšie, sa ľudia pri chorobe alebo úraze liečil tým, čo našli v prírode. Lebo ani nič iné nebolo. Podľa mňa ani teraz nie je dôvod robiť to inak, pravda, ak vynecháme mediálnu masáž, zvanú reklama alebo propaganda.
Celá súčasná medicína je založená na dvoch princípoch. Že telo človeka je mechanistický stroj, a možno ho ako stroj aj „opravovať“, prípadne vymieňať vadné súčiastky. A že choroba sa odstraňuje liekmi, ktoré sú moderné a patentované.
Nič nie je vzdialenejšie pravde. Alebo poznáte niekoho, koho lekár liekmi z nejakej choroby vyliečil? Naozaj vyliečil, nie len odstránil alebo zmiernil jej príznaky, aby bol ďalší život znesiteľnejší?
Ľudia utekajú za lekárom a do lekárne vtedy, keď ochorejú. Až vtedy sa zaujímajú o svoje zdravie, keď ho už nemajú. A chorobu chápu ako vred, ktorý treba z tela odstrániť. Prípadne „vybiť kontrolku“, ako napríklad krém proti bolesti, ktorý ju neodstráni, len zabráni prenosu informácie z bolestivého (zraneného a poškodeného) miesta do mozgu. A tak „pacient“ môže ďalej humpľovať svoje telo, len o tom nevie. Zatiaľ.
Choroba je vychýlenie ustáleného stavu z rovnováhy. Mnohé lieky môžu odvrátiť akútny problém, ohrozujúci život, to je bez debaty. Lenže taký stav vzniká systematickým a dlhodobým zanedbávaním jednak signálov tela, že nie je v poriadku, jednak ignorovaním prevencie vychýlenia z rovnováhy. Či už je to nedostatok spánku a oddychu všeobecne, alebo nevhodné zloženie stravy, ktorú konzumujeme (a to aj nedostatok niektorých látok, ktoré v minulosti v potravinách boli a dnes už nie sú, alebo nadbytok látok, ktoré v minulosti v potravinách neboli a dnes už sú), alebo „iba“ náš životný štýl.
Pobyt v prírode regeneruje
Kdesi som čítal, že vraj jedna japonská nemocnica robila experiment, pri ktorom niektorým pacientom po operáciách umožňovali z okien nemocničných izieb výhľad na les. Klesla u nich spotreba liekov proti bolesti o tretinu, rýchlejšie sa uzdravovali a mohli ísť skôr domov. Experiment bol preto zrušený. A možno je to len fejk, ako vravia v dedine.
No ja sa v našom kuse prírody cítim dobre a dokonca sa tu viem aj uzdraviť, keď mám pocit, že na mňa „čosi ide“. Vtedy sa mi stačí poprechádzať sa tu, samozrejme dobre a teplo oblečený, čosi porobiť a ak sa zohrejem a nebodaj spotím, idem do tepla. A každé ráno si robím čaj z byliniek. Nemáme nijaké pestrofarebné krabičky, plné bielych porciovaných sáčkov, ale si nazbierame vonku. U nás tu všade rastie tráva, a keď ju kosím, vždy nechám nejaké miesto, kde môžu bylinky rásť a kde si môžem ráno natrhať čerstvé. Zvyknem skombinovať tak tri, Olinka k tomu pridáva aj nejaké kvietky nechtíka alebo slezu, takže sú tie čaje aj pekne farebné.
Len keď ráno prší a raňajkujeme nie na terase, ale v kuchyni, vtedy používame sušené bylinky. Olinka ich zbiera v najvhodnejšom čase, čo zahŕňa kalendárny mesiac aj fázu Mesiaca, vždy pre konkrétnu bylinku a jej časť, hoci najviac sušíme žihľavové semienka (chia-semiačka „chudobného“ záhradkára), skorocel kopijovitý, rebríček (myší chvost), orechové lístie, kvety volovho chvosta, kvety nechtíka lekárskeho, kvety slezu, stonky repíka, ale aj tie notoricky známe, ako sú medovka, rôzne druhy mäty, materinadúška (tymián) a mnohé ďalšie.
Niektoré videá na youtube či facebooku rozdávajú múdra, ako treba tie bylinky zbierať presne v konkrétny deň, lebo inak nebudú mať tú správnu účinnosť. Nenechajte sa zmiasť. Ak by sme účinnosť takto precízne zbieranej bylinky hodnotili na stupnici od 0 do sto číslom 100, tak bylinka zbieraná v najnevhodnejšom čase bude mať hodnotu asi 40 a kedykoľvek medzi tým kľudne tých 65. A to je presne tých 40 alebo 65% účinnosti nad to, že nepijete žiadny bylinkový čaj 😉
Neviem, či je cieľom týchto perfekcionistických videí a článkov usmerniť potenciálneho zberateľa byliniek alebo ho skôr od toho odradiť, alebo bola ich detailnosť iba zneužitá na zabránenie ľuďom udržiavať sa zdraví sami pomocou Prírody. Je to zrejme rovnaké, ako „kváskovanie“ či permakultúra. Médiá bývalého hlavného prúdu ich vykresľujú ako niečo vybočujúce z rámca, doslova extrémizmus, hranie sa, ale vraj to praktický význam nemá a je to náročné na čas, prácu, vybavenie. Sedenie pri televízore a „poslušné“ nakupovanie podľa reklamy je vraj pohodlnejšie 😛
Kľudne zbierajte bylinky vtedy, keď máte na to čas a chuť. Aj keď možno v tom čase nie sú úplne najsamperfektné, ešte sú vždy dosť dobré. Lepšie, ako nič. Zbierať ich môžete na svojom pozemku, tráve, ale aj na lúkach za dedinou (v extraviláne!). Pokiaľ nezničíte korene a nespôsobíte inú škodu, neporušujete žiadny zákon. Mnoho skeptikov tvrdí, že dnes už nič nie je zdravé, ani vlastná zelenina ani bylinky, lebo na ne zhora padá smog, prach a iné svinstvá. No to je možno pravda, ale tá pšenica, z ktorej sú urobené knedle alebo cestoviny v supermarkete, tá rástla v skleníku s filtrovanou atmosférou?
Hovorí sa, že vo vašej záhrade rastie taká burina/bylinky, aké potrebujete na opravu svojho zdravia. Odkiaľ to tá záhrada vie, aké máte zdravotné potiaže a aké bylinky vám teda vypestovať? Že by podľa vašej DNA? A odkiaľ záhrada pozná vašu DNA? Vy sa v záhrade nepotíte, nepadá pot na pôdu? Vám nepadajú vlasy a neskončia na trávniku? Chlapi si občas „neodskočia“ k plotu? Keď robíte v záhonoch, občas sa vám neoškrie koža na rukách? Nikdy ste si v záhrade neodpľuli? Nakoniec myšlienka, ktorá vyzerala ako z najfantastickejšieho Sci-Fi až taká nereálna nevyzerá, však? A pre úplných skeptikov: Vy ste si nikdy nevšimli, že sa vo vašej záhrade zrazu „vyskytli“ také buriny a rastliny, ktoré tam doteraz nerástli? A nikdy sa nestalo, že ste potom „zrazu“ po polroku ochoreli? Príroda nie sú len mŕtve kamene a neživá pôda…
Čaje z bylín nemajú takmer nikdy okamžitú účinnosť na telo. Ich prínos je v tom, že pri ich pití dlhodobo dostáva telo látky, ktoré nebývajú prítomné v každodenne konzumovaných potravinách, a už vôbec nie v tých priemyselne produkovaných a ultraspracovaných. My našťastie zhruba polovicu potravín si už dorábame na našom gazdovstve sami. Takže polovica potravín neobsahuje pridávané dusičnany a iné prvky v priemyselných hnojivách ani žiadne látky používané v priemyselných pesticídoch na „ochranu“ ovocia a zeleniny. Nám nevadí zjesť jablko, ktoré nie je výstavne krásne. Lebo je výstavne chutné a exkluzívne zdravé. A vajíčka nie sú na sójových a kostných či rybích múčkach produkované, lež na tráve a burine, ktorú tým pádom nemusíme striekať, lebo máme pre ňu užitočné využitie. A podobne je to s mäsom, hoci zatiaľ je to furt len kuracina.
Bylinkové čaje majú príjemnú chuť, pekne voňajú a dobre vyzerajú. A sú zo živých rastlín, nie z tej zmesi drviny, čo býva v sáčkoch, ako ja hovorím „pozametaná mlynica“. A dlhodobo aj fungujú. Samozrejme že tie byliny neustále striedame, lebo nič sa nemá preháňať. A len tak mimochodom, ak sme dvaja, vypijeme len na raňajky 60 čajov mesačne, občas aj cez deň. Nie je to veľa eur, čo by sme nechali v obchode. Lenže ak si takýchto „pár centov“ spočítame za všetko, čo nekupujeme, lebo si to dopestujeme alebo nájdeme na pozemku, tak ročne sú to tisíce. A k tomu stovky, ktoré neminieme v lekárni, na opravu rôznych neduhov, ktoré sú podľa ľudí „zo vzduchu“, no podľa nás zo stravy, zlej stravy.
