„Co se v mládí naučíš, na starost jako když najdeš“ – čeština je použitá zámerne, lebo mladí muži zo Slovenska slúžili ZVS poväčšinou v Čechách. Ďaleko od rodiny a známeho prostredia, aby z nich „vojna urobila chlapov“. Paradoxne medzi ostatnými Slovákmi 😉 Ale nie o zbraniach je tento článok.
Nepotreboval som slúžiť dva roky, aby som pochopil princíp vojenčiny ani aby som sa naučil niečo dôležité, čo som neskôr v živote skutočne považoval za dôležité a využil. Ale orientovať sa v noci, po tme, bez svetiel, to sa mi hodilo aj v práci a neskôr som veľa jazdil autom práve v noci. A spomenul som si na minulosť minulý týždeň, keď sme cez víkend organizovali nočné presuny.
Sliepka v tme nevidí, preto jej nevadí, keď v noci v kuríne šarapatí kuna či iná šelma. Nevidí ju. Ale tiež jej nevadí, keď v tme s ňou manipuluje chovateľ. Stačí, že v tej tme sa vie orientovať práve on.
Nedávno vyliahnuté kuriatka už mali šesť týždňov, takže im malý výbeh začínal už byť skutočne malý. A súčasne si zasadla ďalšia kvočka z plymutiek. Keďže už avizovala svoje správanie skôr, v týždni sme poriešili zvyšné tri sliepky vo veľkom kuríne a súčasne som si zabezpečil násadové vajcia, tentoraz Kalimero red, čo by mali byť sliepky a kohúty, ako sme už raz mali a boli s nimi veľmi spokojní, ako s mäsom tak aj s nosivosťou. Lebo posledného kohúta sme museli pre jeho agresívnu náruživosť zjesť.
A tak som v piatok ráno nechal novú kvočku zavretú v domčeku pre sliepky, kde som jej dal vodu aj pšenicu a nechal samozrejme otvorené okno. A vyčistil kompletne spodok, teda výbeh vo voliére. Potom som položil dnu veľký kalfas, vystlal ho drevitou vlnou, ktorú používam v znáškových hniezdach, aby mala kvočka provizórny nocľah a čakali sme na noc. Po desiatej večer sme sa vybrali „na akciu“. Otvorili sme domček mobilného kurína, opatrne som zobral sliepku do dlaní a preniesol ju do staronového kurína, Olinka mi otvárala a zatvárala dvere. Potom sme opatrne premiestnili deväť kuriatok do vysokej plastovej nádoby, aby z nej nevyskakovali a tiež preniesli do voliéry. Tu som nádobu opatrne naklonil, kuriatka povyskakovali a o necelú minútu už boli všetky opäť pod krídlami starostlivej mamy. Prvá fáza „manévrov“ dopadla dobre.
Ráno bola kuriatok plná voliéra, ako spoznávali nové miesto, ale mali k dispozícii svoje krmítko so šrotom K1 aj vodu a sliepka aj pšenicu, takže bola pokojná a tým aj celý kŕdeľ. A hore nad nimi odpočívala druhá kvočka. Takže som cez deň vyčistil mobilný kurín, pripravil krmítko aj napájačku, vystlal hniezdo na sedenie na vajciach opäť drevitou vlnou a čakali sme znova na tmu.
Keď nastala, za pomoci nabíjacieho lampáša som naložil 15 oplodnených vajec Kalimero Red do hniezda a potme som šiel po sliepku v znáškovom hniezde. Vôbec neprotestovala a o chvíľu som ju položil na pätnásť jej budúcich kuriatok.
V nedeľu ráno som vyčistil aj domček pre sliepky, dal novú podstieľku z hoblín a v pondelok otvoril domček. Celý deň si kuriatka rebrík ani domček nevšímali, len večer začala kvočka chodiť hore a dolu po rebríku, kontrolovať vnútro domčeka a pomaly sa začali kuriatka za ňou trúsiť. Asi hodinu robili všelijaké manévre, kým boli všetky vo vnútri.
Ani druhý večer nemali s novým bydliskom problém. Pomaly si zvykajú na svoje nové pôsobisko.
Ukazuje sa, že pokiaľ máme v malom kuríne „na istotu“ nosnice na vajcia, tak by sa pre kontinuálny chov hodil ďalší kurín. Miesto preň mám pripravené, len ešte nenastal ten správny čas. Ale potom už nebude treba robiť takéto kombinované presuny, chov bude zase o niečo jednoduchší.
