Na Slovensku sa zje priemerne 50 kilo zemiakov na osobu. U nás to je asi päť kilogramov. Rozhodli sme sa priblížiť k priemeru. Samozrejme pestovaním si vlastnej úrody zemiakov.
V štatistike sú zarátané nie len surové čerstvé zemiaky použité na varenie a pečenie, ale aj spracované na lupienky, kaše, a zložky iných priemyselných potravín. Teda veci, ktoré idú mimo nás. Lebo pravdupovediac si neviem predstaviť, že by sme my dvaja zjedli týždenne po jednom kile zemiakov, hoci to predstavuje tri až päť porcií. To by sme vyzerali…
Na druhej strane sme fyzicky dosť aktívni, naša záhrada nám nedovoľuje veľmi leňošiť, tak nejaký ten zemiak nám nemôže uškodiť, najmä v kombinácii s inou zeleninou a nejakým tým pečeným kohútikom 😉
No a keďže som naplánoval na tento rok viac kohútov, tak sme si povedali, že bude aj viac zemiakov. Lenže pestovať zemiaky nie je žiadna sranda, veď o tom píšu aj v článku, odkazovanom v úvode. Zemiaky si vyžadujú nie len chemickú ochranu proti pásavke, plesniam, hnojenie, ale najmä zavlažovanie. A stroje na sadbu a oborávanie-kopcovanie.
Samé hlúposti, vhodné iba ak na pestovanie na kšeft, keď to zaplatí Únia v dotáciách (z našich peňazí) a zákazník. Takže vlastne platím aj tých päťdesiat kilo, ktoré som nezjedol 🙁 My si svoje zemiaky dopestujeme inak, lacnejšie, ľahšie a zdravšie.
Už v minulosti sme pestovali zemiaky v sene a tiež vo vedrách. Ale seno z vlastnej produkcie nám ledva stačí na mulčovanie, nie každý rok ho je dosť aj na zemiaky. No tento rok sme na jar získali zadarmo tri balíky sena, ktoré gazdovi namoklo a nebolo vhodné na kŕmne účely, tak sa sa ho zbavil naším smerom, my už si s ním poradíme 😉
A tak Olinka na niekoľkých miestach pri plotoch položila vrstvu sena, do neho naukladala kúpené sadbové zemiaky a opäť ich prikryla vrstvou sena, ktorú som výdatne zavlažil. Seno dokáže udržať vlahu, takže nie je potrebné takéto zemiačnisko pravidelne zavlažovať, ako to robia poľnohospodári na Záhorí. Navyše štruktúra vrstvy sena je schopná zachytávať vlahu z rosy, ktorá sa zráža pri ochladení vzduchu. Pod senom ani s burinou nebýva problém.
Veľkou výhodou je selektívny zber zemiakov. Nemusíme ich pozbierať všetky naraz, ako pri vyorávaní. Dajú sa vybrať len najväčšie hľuzy a ostatné nechať dorásť. A keď už je vňať úplne uvädnutá, zemiaky sa pozbierajú pomocou hrablí, čo je oveľa menej namáhavé, ako tradične motykou alebo vidlami. A v neposlednom rade sa v sene dajú zemiaky pestovať aj na pôde, ktorá svojou štruktúrou nie je pre zemiaky vhodná. Seno svojím rozkladom poskytuje potrebné živiny a vo výsledku takto tú spodnú pôdu dokáže aj vylepšiť.
