Už druhú zimu u nás slúžia Peterky, malé kachle na drevo, postavené v kuchyni. A nedávno som si všimol problém, ktorý sa mi vôbec nepáčil. A tak som hneď po Vianociach musel pristúpiť k malej svojpomocnej oprave, aby nám piecka ďalej slúžila.
Na šamotovej tehle na zadnej strane, naproti prikladacím dvierkam, sa objavila jedna trhlina. Šamot chráni kovovú konštrukciu kachlí pred vysokou teplotou. To znamená, že ak by to ostalo tak, skôr či neskôr by sa objavila trhlina aj na kovovom plášti kachlí a to už zaváňa poriadnym problémom! Smola bola v tom, že nové kachle stáli dva roky zabalené v starom dome, kým som ich vlani presťahoval sem, takže na nejakú záruku som mohol rovno zabudnúť. Ale aj tak som začal zisťovať dve veci. Že ako sa to mohlo stať, čo bolo príčinou prasknutia šamotovej tehly a tiež, či a ako sa to dá opraviť.
Presnú príčinu som neodhalil, ale zistil som, že sa to občas stáva a že šamotové tehly niekedy praskajú. Ale zistil som aj to, ako sa opravujú a čo je k tomu potrebné. A tak som cez internet objednal aj hotovú šamotovú maltu a tiež vysokoteplotný kachliarsky tmel vo vytláčacej kartuši. Všetko to prišlo tesne pred Vianocami. Ostalo už len naplánovať, kedy sa do opravy pustím, pretože na to treba, aby piecka vychladla.
Keď v noci do piecky naložím, ráno sú v nej ešte uhlíky, teda sa ľahko znova piecka rozkúri, ale aj šamot je ešte teplý. Takže by to chcelo naposledy priložiť skoro večer alebo nájsť iný termín, ale veľmi opravu som odkladať nechcel. Využil som našu návštevu na Štefana, na ktorú sme odchádzali dopoludnia. Teda po noci som znova rozkúril a po našom odchode piecka dohorela a po návrate domov už bola len vlažná. A do rána úplne vychladla. Aby sme v chalupe nemrzli, zapol som po dlhom čase plynový kotol. Pretože k mojej plánovacej smole, už na Štefana klesli teploty pod bod mrazu a ani cez deň veľmi nad nulu nevychádzali.
Podľa návodu som ráno po raňajkách vyčistil piecku, všetko povysával od prachu a oceľovou kefou očistil prasklinu. Pri tom som si všimol, že prasknutá tehlica je posunutá dozadu a na bokoch vznikli malé, asi centimeter hlboké škáry, široké niekoľko milimetrov. Všetky tieto miesta som dôkladne oškrabal úzkou oceľovou kefou a opäť dôkladne povysával. Keď boli zbavené prachu, natrel som hrubším štetcom tieto miesta vodou, aby boli navlhčené. Je to preto, aby pri tmelení nevysali suché šamotové tehly prudko vodu z malty a tá ostala tvárna.
Potom už prišla na rad malta. Šamotová malta je zabalené dôkladne vo vrecku a mikroténovej fólii, aby nevyschla. Pri jej rozbaľovaní sa mi všade objavovali kvapky vodného skla, ktoré je jeho súčasťou, takže nabudúce si podložím na zem veľký kartón, bude menej upratovania. Vodné sklo rýchlo uschýna a lepí sa na podklad.
Najprv som šamotovú maltu do bočných škár natláčal úzkou špachtľou, ale nakoniec som to robil poctivo postaru, holými rukami. Byť toho viacej, boli by na mieste rukavice, ale aj tak sa to dalo, nakoniec som si ruky niekoľkokrát dôkladne umyl mydlom a natrel krémom. Bral som si malé kúsky malty a natláčal ich do škár, kým som cítil, že sa to dá vtlačiť. Keď som mal všetky škáry upchaté a vyhladené, ostalo utesniť úzku prasklinu.
Do nej sa mi maltu nedarilo vopchať. Tak nejak som počítal, že s maltou to nemusí byť jednoduché, takže som spolu s maltou bral aj ten kachliarsky tmel. Teraz naň prišiel rad. Osadil som ho do vytláčacej pištole, štandardnej súčasti mojej dielne na gazdovstve, a vytlačil tmel čo najhlbšie do praskliny. Čo mi vybehlo von, som na záver uhladil špachtľou, aby mi do ohniska netrčali nejaké nevzhľadné „húsenky“. Zbytočne by to zavadzalo drevu a obmedzovalo vykurovací priestor.
Nepoužitú maltu som opäť dôkladne zabalil, aby zbytočne nevysýchala, tmel som uzatvoril špeciálnou zátkou na kartuše a vytláčací špic som drôtom zbavil materiálu vo vnútri, aby som ho odkladal prázdny a čistý. Na túto prácu som veľa materiálu nespotreboval, ale zvyšok sa môže ešte hodiť a škoda to nechať znehodnotiť, aj keď je to lacné.
Na záver som poupratoval drobné kúsky malty okolo piecky skôr, než omrvinky vyschnú na tvrdé a ostré šamotové kúsky nech nám to neškriabu zbytočne podlahu. Podľa odporúčania som do piecky vložil zapálený kahanec, cez piecku bude lepšie prúdiť vzduch a lepšie preschne šamotová malta aj tmel. Podľa návodov sa môže v piecke zakúriť najskôr po 24 hodinách miernym plameňom. Keďže som prácu dokončil pred obedom, zakúrime na druhý deň po obede a káve. To bude viac, ako 24 hodín. Keďže ale nesmiem naplno kachle naložiť, tak to znamená, že celkom bude plynový kotol v akcii až tri noci, kým sa kachle budú môcť rozkúriť. Nie, že by tu bola zima, hoci vonku mrzne, ale teplo od pece na drevo vyzerá inak 😛
