Dobre nastavená vidiecka domácnosť sa vyznačuje okrem iného aj minimom odpadu, ktorý skončí skutočne ako odpad, vyhodením do kontajnera. Takmer všetko sa dá zrecyklovať, opakovane použiť a znova využiť aj inak, ako v meste. A tým nemyslím spálenie plastových obalov.
Občas spomeniem, že v súčasnosti asi polovicu potravín nekupujeme, lebo si ich už dokážeme sami vyprodukovať. Teda dopestovať v záhonoch, na kríkoch a stromoch alebo dochovať. A teda nie sú z nich nijaké plastové, kovové alebo sklenené či papierové obaly, ktoré tvoria väčšinu odpadu mestskej populácie. Rovnako nekupujeme hnojivá, lebo obohacujeme pôdu o živiny inak, a tiež kompost a substrát si vyrábame sami recykláciou u nás vyprodukovaného rastlinného materiálu, ktorý nekonzumujeme. No ale nie úplne všetko sa dá skompostovať. Také malinčie alebo černičie by potom robilo problémy pri ručnej práci s takýmto kompostom. Avšak spálenie takéhoto materiálu v kombinácii s iným materiálom vytvára popol, ktorý je dobrý sliepkam na odstránenie vonkajších parazitov. A pri tom sa dostáva do podstieľky, aby to bolo všetko bolo opäť náplňou kompostéra a po roku materiálom v záhonoch zeleniny. Dokonalý obeh hmoty a energie v prírode.
Medzi produkované potraviny u nás patria aj orechy. Zjeme ich celkom dosť, lebo nie sú len pochúťkou do pečenia, ale každodennou zložkou našej stravy. A pri ich lúskaní vzniká celkom dosť škrupín, ktoré sa rozhodne nedajú kompostovať, pretože sú tvrdé a je ich veľa. Ani tie sme nevyhadzovali, ale zhromažďovali vo veľkých nádobách. A využívali ich pri spracovaní sliepok. A na začiatku tejto zimy nám ich ostalo asi 50 litrov. Škrupín, nie sliepok 😉 Lebo okrem orechových tam boli aj lieskovcové. Spolu so zlými lieskovcami a orechmi.
Všetky postupne skončili v piecke. Skúril som ich spolu s drevom. Použil som ich vždy, keď sme potrebovali rýchlo zvýšiť teplotu, napríklad pri varení kávy. Orechových škrupín aj teraz pribúda každý týždeň, len už ich nemusíme mať vo veľkej nádobe, priebežne ich „energeticky zhodnotím“. Pri primeranej teplote v ohnisku je to bezproblémové. A nemusíme to nikam vyhadzovať, ani do hnedého kontajnera (čo by s tým asi tak robili?) ani do čierneho (aby to zbytočne skládkovali) ani nikam po záhrade (ako bývalí majitelia plasty, sklo a iné). Na mulčovanie používame materiály, ktoré sa podstatne rýchlejšie rozložia, napríklad vŕbové prúty.
