Ešte v auguste sme čakali, kedy konečne začnú dozrievať paradajky na kríčkoch, ktoré pestujeme na vyvýšených záhonoch, nie len tie drobné farebné a divé, a už začiatkom septembra sa ukázalo, ako dokáže vlhké počasie ukončiť sezónu.
Paradajky majú jeden problém, a tým je náchylnosť na pleseň, presnejšie pleseň zemiakovú. A hoci sme z času na čas poodstrihávali spodné konáriky rastlín, ktoré sa blížili k zemi, aby rastliny dostali viac vzduchu, úplne zabrániť sa tomu nedá. Navyše naše kríčkové rajčiny pestujeme na vyvýšených záhonoch, takže sú aj tak pol metra nad zemou. A už od úrovne 30 centimetrov sa vzduch hýbe, nestojí, ako na spodku. Takže paradajky sú dobre prevetrávané.
Ale čo z toho, keď je už pred zotmením rosa z vlhka, vzduch sa ochladzuje a ešte o desiatej ráno mám mokré topánky z chodenia po tráve. A tak už vidno, ktorá rastlina to začína vzdávať. Takže teraz pri každom oberaní odstrihnem každú vetvičku, ktorá to má „nahnuté“, aby som čo najviac predĺžil život tým ostatným.
A po každom strihaní záhradnícke nožnice pretriem papierovou útierkou s denaturovaným liehom, aby som ich dezinfikoval a neroznášal si chorobu po záhrade.
Raz darmo, jeseň sa blíži.
