Že je zrážka s blbcom najväčšou katastrofou vo Vesmíre, je už všeobecne známe. A hneď druhou v poradí katastrof je mať za suseda debila. Lebo u toho neviete, čo mu kedy skrsne v hlave a ako to dopadne.
Popri tom, čo sa nám darí alebo nedarí tu občas spomeniem aj niektorého zo susedov. Celé dni hrajúce rádio a občas aj celé noci (lebo však s vekom ide aj skleróza a začína sa prejavovať skutočná povaha človeka bez ohľadu na to „čo sa patrí“) sa môže zdať len ako nepríjemnosť, rovnako ako celé dni ozývajúce sa hrubé vulgarizmy spoza plota. Horšie je, keď na vás niekto zaútočí, či už verbálne, pred svedkami, alebo priam raketou. Dokonca aj postrek proti burine cez plot na vaše potraviny môže vyzerať ako malichernosť. Lebo keď vás ohrozujú ohňom, končí sranda.
Vďaka nepravidelnosti pozemku hlavnej záhrady máme troch susedov. Kým na dolnom konci sme všetky nepríjemnosti nakoniec vyriešili elegantne, z opačnej strany sa dym a teplo valí opakovane a zrejme nie je možné všetky problémy riešiť vyplatením suseda. Možno len necháme za výdatnej pomoci právnika zaplatiť vŕbový plot, lebo z druhej strany je plameňom ohrozovaný pravidelne, hoci pod zámienkou včelárenia.
No najväčšie starosti nám robí tretia suseda. Dolietne pár krát za rok, čosi polikviduje, zapáli na kope uprostred malého dvora, asi dva metre od nášho starého domu s dreveným krovom a novou strechou, a ide domov. Už to samé stačí na mastnú pokutu, ani nemusí vzniknúť nijaká škoda. Ak chce niekto testovať moju trpezlivosť, mal by si najskôr otestovať peňaženku, či mu bude stačiť.
Nedávno sa opäť vo dvore ozýval krovinorez, však už to tam vyzerá ako u Šípkovej Ruženky. A o dva dni som pri raňajkách zaregistroval najskôr praskajúci zvuk, neskôr som zacítil teplo, veď som na to trénovaný, a po chvíli som zbadal dym. Šiel som sa pozrieť dopredu do ulice, kto zase vystrája a čo nevidím?
Zo susedného dvora, tentoraz našťastie by zhorel dom majiteľke, nie náš, sa valí dym a horia plamene. Kto to zapálil som nevidel, ale teda buran je to riadny. Ako vidno na fotkách z ďalšieho dňa, zhoreli nie len haluzina, ale aj susedkine ruže a dobre opálené sú aj naše kvety za plotom. A to všetko uprostred horúčav konca júna. Všade sucho a horúco a niekto si zapáli ohník a odíde preč.
Niekedy je potrebné volať úrady, ale myslím si, že niekedy je lepšie streliť poriadne zaucho, bez ohľadu na budúce susedské vzťahy. Lebo načo sú mi „dobré vzťahy“, keď ma niekto neustále ohrozuje. Poriadok musí byť a ja som si ho doteraz vždy vedel zabezpečiť. Zrejme sa budem musieť vrátiť k „dobrým zvykom“.
