Komora je jedna z dvoch hospodárskych miestností domu, ktorá ešte len čaká na opravy, a preto slúži v pôvodnom stave ako sklad. A keď som išiel tam niečo zobrať, zistil som, že svetlo nesvieti. Ešte to mohlo chvíľu na opravy počkať, – hovorím si.
Vedenie k svetlu ide v starej kovovej trubke, z ktorej trčí starý kábel, urobená slučka a na nej „čokoláda“ a v objímke stará žiarovka 60 W. Ako vravím, miestnosť na opravy ešte len čaká a tak nerád prerábam niečo, čo budem zase prerábať. A dlhé roky to nikomu nevadilo, tak ten pol rok to nevadí ani mne. A stará žiarovka zase až toľko času nesvietieva, aby ma dráždila jej „vysoká“ spotreba. Najprv som skontroloval rozvádzač, či nie je „vyhodený“ niektorý istič, ale všetko bolo v poriadku. Tak som zbehol do pracovne, kde mávam takéto technicko-prevádzkové zásoby, zobral prvú LED so závitom E27, čo mi prišla pod ruku a dal sa v komore pokazenú žiarovku vymeniť. Lež ani tá sa po šťuknutí vypínačom nerozsvietila.
Hm, tak asi uvolnené drôty vo svorkovnici alebo vo vypínači. Kašlem na to, nejdem teraz sa v tom vŕtať, do jesene to zvládneme aj s lampášom, aj tak tá žiarovka bohvieako nesvietila.
Popoludní sme šli do mesta na pohreb môjmu dlhoročnému priateľovi a bývalému lekárovi. Ľudí na mraky, fakt to bol dobrý lekár a ešte lepší človek, mal veľa priateľov a veľa ľudí sa s ním prišlo rozlúčiť, nie len z dedín, kde mal obvod a kde teraz už takmer bývame, ale aj z mesta, kde mal ambulanciu. A pristavil sa bývalý kolega z bývalého zamestnania, s ktorým sa poznám odvtedy, ako som s jeho otcom pracoval v prvom zamestnaní. Takže už fakt dlho. A aj sme dlho spolu robili, hoci každý na inom úseku, ale dosť spolupracovali na prevádzkach zamestnávateľa doma aj v zahraničí. A ktorý mal úzke vzťahy so zosnulým. Medzi spomínaním na „Dokyho“ a zážitky s ním spomenul, že ani nejde dovnútra, lebo má technickú službu a musí byť na telefóne, od rána vypadáva hlavná linka elektriny do doliny z rozvodne v meste, takže rieši prípadné nenabehnutia agregátov či občasné výpadky technologických liniek, čo je pri zvieratách vždy akútny problém.
A mne v tú ranu bolo jasné, kde je problém s pokazeným svetlom v našej komore. A hneď po návrate z pohrebu som si šiel rozsvietiť tú starú žiarovku. Bez problémov.
Stropné svetlá vo všetkých miestnostiach domu, okrem novej kúpeľne, sú napájané z kupovanej elektriny z distribučky. A mňa pri „poruche“ ani len nenapadlo skontrolovať, či ide prúd… Pretože slepačia polievka na elektrickom variči sa varila, počítač mi pracoval, svetlo nad kuchynskou linkou svietilo, kávu sme si tiež v rýchlovarnej konvici uvarili… Všetko na vlastnej elektrine z vlastnej elektrárne. A že je celodenný problém s elektrinou v dedine by sme si ani nevšimli, keby ma Olinka nepožiadal o vec, ktorá bola v komore.
Aké z toho plynie ponaučenie?
Že ak mám v monitoringu niekoľko smart ističov a smart zásuviek, ktoré sú napájané z rozvodov distribučnej spoločnosti, mal by som si ich stav nechať posielať notifikačnými mailami, nech sa o výpadku dozviem ihneď, nie až po funuse.
P.S. A teraz nech niekto začne rozprávať o (ne)návratnosti súkromnej solárnej elektrárne…
