Nie, ešte na tom nie sme tak dobre, že by sme svoju produkciu mohli predávať. Ešte stále musíme deliť náš čas medzi produkciu, udržiavanie a budovanie gazdovstva. Sústreďujeme sa na našu budúcnosť. Gazdovstvo je naša dôchodková reforma. Nadpis cituje hlásenie megafónu dodávky, prechádzajúcou dedinou.
Takéto dodávky prechádzajú dedinou viac-menej pravidelne. A ponúkajú ovocie aj zeleninu, ktorá tu dokáže vyrásť a dozrieť. Rozumiem, tomu, že ak niekto žije na dedine mestským životom, teda dvor vydláždil a v záhrade má bazén a trampolínu a väčšinu času trávi vo fabrike alebo v kancelárii v meste, že mu na pestovanie veľa času neostáva. Teda ostalo by mu, keby konečne zabudol na nezmyselné okopávanie a rýľovanie, tedy likvidáciu vlastnej pôdy a znižovanie úrody. A tiež rozumiem tomu, že nie každý môže pestovať všetko. A tomu, že nie každý rok sa všetkému darí. A dokonca rozumiem aj všetkým výhovorkám 😉
No ale okrem zamestnaných zaneprázdnených ľudí tu máme aj kopu dôchodcov aj kopu nezamestnaných, zrejme aj nezamestnateľných. Práve u tých mi príde divné, že si radšej kúpia z dodávky, ako zoberú z vlastnej záhrady. No ale keď sú títo ľudia schopní prísť autobusom z dediny do mesta, aby si kúpili od susedky v predajni sáčkovaný žihľavový čaj…
