Opýtal som sa takto v sobotu ráno Olinky. A na raňajky sme mali praženicu z našich vajec. Nejeme ju každý deň, niekedy ani každý týždeň, záleží od toho, koľko vajec sliepky znesú a koľko ich po rôznych „akciách“ v kuchyni zostane v chladničke.
Ja teda mám vajíčka každý deň, varené dve veľké alebo tri malé, podľa toho aké sú k dispozícii a malý kúsok sa vždy ujde po raňajkách aj Ronymu. Je to už skôr o zvyku a jednoduchosti tie moje raňajky, ale pamätám si, ako som v jednom obchode počul rozprávať sa dvoch kamarátov: „Nebudem predsa každý deň jesť rovnakú šunku!“ Tak si chlapec vyberá každý deň inú, ale keby si, ako ja, pozrel zloženie tých výrobkov, označovaných „šunka“, zistil by, že skutočne zdravo jedlé sú v tom regáli len dve. A je po výbere.
Takže už roky jem tú istú šunku s tým istým syrom a tými istými vajíčkami, a keďže som si dopredu dobre a zdravo vybral, nemám problém ani so zdravím ani s nadváhou ani s chuťou svojich raňajok. A nevadí mi to jesť každý deň.
Ale občas zmena za omeletu alebo praženicu (na vlastnej cibuli a na masle) z vlastných vajec nie je na zahodenie a okrem toho k takýmto raňajkám zjem „zvyškové“ malé krajce môjho obľúbeného kváskového chleba.
A keď sa k tomu pridá vlastný cesnak alebo pór, divé paradajky alebo paprika, je to hotová lahôdka. Pripraviť takéto raňajky musíme na elektrickom sporáku, na rozdiel od tých mojich „studených“, ale takto v lete je elektriny nadostač, tak čo by sme sa okúňali 😉
