Hoci pred Vianocami bolo celkom teplo, po Vianociach začala zimná nálada, ale po Troch kráľoch už prišla aj k nám skutočná zima a mráz. Hoci psík sa z toho všetkého tešil 🙂 Raz darmo, je to smelý psík a rád chodí na prechádzky aj v snehu po kolená. Jemu po kolená.
Možno preto, že je to naša prvá zima v dome na dedine, tak nám to príde tak romantické. A neodpustili sme si novoročnú prechádzku zasneženou krajinou. Pritom si plne uvedomujem, že naše nadšenie môže skončiť, ako obľúbená reportáž z Kysúc. Je totiž rozdiel prísť sem na (niekoľkohodinovú) otočku alebo tu trvale bývať.
V noci totiž pripadlo trochu snehu a bolo tak celkom do 20 centimetrov. Ku sliepkam som sa s čerstvou vodu a neskôr aj s doplnkovým krmivom prebrodil, ale po raňajkách a káve ma čakala dvojhodinová rozcvička. Omiesť panely spod snehu, lebo sa ukazoval polooblačný deň a škoda nevyužiť možnosť vyrobiť si vlastnú elektrinu, že?
Aby som si oddýchol od nadrapovania sa s dlhou násadou na stierke na okná, tak som sa zohýnal s lopatou. Hliníkovú širokú, no ľahkú lopatu tu máme odjakživa, ale asi len druhý raz ju bolo treba použiť. Hodila sa nie len na chodník popri starom dome, ale najmä na kameňom vykladaný chodník od nového domu k bráne. Má 54 metrov…
Keď už som bol pri tej bráne, odhádzal som sneh aj spred nej, čo ráno nahrnul snežný pluh a tiež s pred garáže. V piatok majú doviesť drevo, tak nech sa autu a potom aj mne s Motúčkom lepšie jazdí.
Pred domom som chodník, len čiastočne zapadaný snehom, omietol už ráno, to je len dvadsať metrov 😉
A po poobedňajšej káve sme sa s Ronym vybrali na prechádzku na najvzdialenejšie pasienky. Hore totiž máme pätnásť ihličnanov, ešte mladých, tak zhrnúť z haluzí sneh a omiesť aj tie pri zemi, nech nie sú pricapené. Hodila sa k tomu malá motyčka s krátkou rúčkou, trochu potriasť so stromom a dole to odhádzať.
Potešiteľné bolo, že cez lúku boli len dvoje stopy od jeleňov, čo okolo našej škôlky chodia k druhému susedovi na hrozno. No našim stromom v pletivovej ohrádke dajú pokoj. Snáď sa nám podarí už aj plot okolo pozemkov dokončiť. No pre Ronyho sú tieto stopy skvelou zábavkou a najmä škôlku má rád, tam môže behať bez vodítka, huncút jeden 😉
Podľa snehu a predpovedaných mrazov na zajtra a pozajtra mi to pripomína našu prvú zimu 2017 v tejto záhrade. Vtedy sme boli nemilo prekvapení návštevou množstva sŕn na našom pozemku, ktoré preskákali od suseda. A tak som v takejto snehovej nádieľke a mraze staval pletivový plot.
Ale nie vždy je potrebné riešiť takého havarijné stavy. Prekladám prácu pri počítači s niekoľkými návštevami u sliepok denne, aj s prechádzkou so psíkom, donesením dreva z gangu do kuchyne, kúrim si, občas ometiem solárne panely. Mestskí ľudia platia za fitko, my sme si kúpili dom 🙂
P.S. Fotil som kompaktom do jpg a nejak som zabudol na vyváženie bielej, tak sú tie fotky také čudné, sorry.
















