Z prvej tohoročnej kvočky som mal veľkú radosť, najmä keď vyviedla z búdky deväť malých kuriatok. A potešilo ma, keď zakvokala aj druhá plymutka, hneď som jej zaobstaral násadové vajcia Kalimero red, aby sme mali zmenu. No žiadna zmena nebude.
Pretože kvočka vyšla z búdky tri dni pred plánovaným liahnutím kuriatok a už sa dnu nevrátila. Takže vajíčka nakoniec skončili v komposte a môžem odpísať dvadsať eur za násadové vajcia a palivo na cestu pre ne. A dúfal som v kohúta pre sliepočky z vajec Plymutiek, aj nejaké mäso na pekáč či do mrazničky. Nič z toho nebude, ale získal som aspoň cenné skúsenosti. Toho roku teda máme úspešnosť liahnutia spod kvočky päťdesiat percentnú.
Prečo sliepka zišla predčasne z vajec, netuším a ani sa to nechystám nejak exaktne zisťovať. Nie som si totiž istý, či by mi tá informácia nejako pomohla v budúcnosti. Vajíčka nemuseli byť dobre oplodnené, kvočka nemusí byť tá pravá na vysedenie kuriatok, mohlo byť toto leto príliš teplo, hoci som mobilný kurín chránil pred prehrievaním a mohlo to byť všeličo iné. V podstate taká istá situácia sa vyvinula aj minulý rok. Ešte je šanca, že zasadne jedna z čiernych nosníc, to by sa mi aj hodilo, mobilný kurín je prázdny a nejaké násadové vajíčka iste ešte zoženiem.
Keď bolo jasné, že nové kuriatka sa nevyliahnu, išla neúspešná kvočka naspäť do veľkej voliéry, kde už „vládla“ jej úspešnejšia sestra nad deviatimi potomkami. Očakával som búrlivú reakciu, tak sme sťahovanie nechali na podvečer. Do voliéry som na dve miesta doplnil chutné krmivo a šli sme si pre sliepku. Krátko po vypustení na ňu zaútočila „domáca pani“ a absolvovali celkom tri kolá, kým som použil zápachový sprej No bite. Sliepky sa totiž orientujú v kŕdli v prvom rade podľa vlastného zápachu a „cudzincov“ odhalia podľa odlišného. Egalizácia na rovnaký pach zmierňuje súboje a bráni kanibalizmu.
Situácia sa nakoniec ustálila tak, že „stará“ kvočka, hoci telesne väčšia, získala v hierarchii druhé miesto a môže sa „vyvršovať“ akurát na svojich kuriatkach, kým sa neobjaví silnejší kohút, jej syn. A „prišelec“ prevzal vládu nad kurínom. Pokiaľ to takto vydrží, budem mať pre budúci rok pripravené dve kvočky pre pokračovanie ďalšieho chovu. Aby som obe kvočky od seba rozlíšil, a tiež ich rozpoznal medzi dorastajúcim potomstvom, lebo všetky kury sú rovnako biele, majú kvočky na nohách špirálové rozlišovacie krúžky. Pretože v balení sú vždy krúžky rovnakej farby, dal som starej kvočke krúžok na ľavú nohu a novej na pravú. A keby som to zabudol, tu si to prečítam. A pri budúcej objednávke pridám poznámku, že chcem inú farbu ako bielu. Lebo ešte je možnosť dať krúžok na obe nohy alebo dávať dva krúžky na jednu nohu. No kto by si potom tie „kódy“ pamätal, že?
Výhoda špirálových krúžkov je, že je jedno, či má sliepka behák hrubý alebo tenký. A pevné plemenné krúžky je potrebné dávať mladým kurčatám, lebo potom sa im už na nohu nedajú nasadiť.
