Keď občas spomeniem známym pri debatách o záhradách a o lekvároch, čo sme navarili tento rok, dostanem aj otázku, či zavárame uhorky. Musím všetkých sklamať, uhorky nakladačky nepestujeme a octu neholdujeme.
Kyslá chuť je obľúbená, keď sa jedná o prílohy k jedlám. A bola obľúbená aj v minulosti, aj pred dvomi storočiami. Len už odvtedy ľudia akosi nemajú čas, furt sa niekam ponáhľajú. A tak kvasené uhorky, aj kvasená zelenina, boli nahradené kyslými uhorkami. A baktérie mliečneho kvasenia kyselinou octovou. Komu to nevadí, si nič iné ani nezaslúži.
To je dôvod, prečo nakladačky nepestujeme a nezavárame. No proti uhorkám nič nemáme, naopak 😉 Máme ich veľmi radi a preto ich aj radi pestujeme a jeme.
A aby boli uhorky pekne po ruke, pestujeme ich na dvoch takýchto konštrukciách z kari siete, hneď vedľa našej solárnej terasy. Na mieste, kde je dostatok podpovrchovej vody a preto dosť dlho nepotrebujú zavlažovať konvou. Ale aj tohoročný august je veľmi teplý a suchý, voda pod našimi nohami už je poriadne hlboko a preto každé ráno dostanú aj uhorky svoju porciu vody z nádrže.
Na odrodu našich šalátových uhoriek si už ani nespomenieme. Pretože každý rok si z niektorých dozretých uhoriek vyberieme semiačka, a po vykvasení vo vedierku a vypláchnutí vodou ich usušíme a odložíme, pre budúce sezóny. A pretože máme kvantum vlastného osiva, nie je problém pre nás na jar vysiať desiatky semien do pôdy, kde časť z nich zožerie rôzna háveď, a časť do sadbovačov, pre istotu. A uhorky z našej pôdy a vody, prispôsobené našim podmienkam a selektované najkrajšie plody sú presne určené do našej záhrady a odolné tunajším „nepriateľom“.
V minulosti sme doma robievali kvasenú zeleninu. Takže nezabúdame na náš osvedčený recept a máme už aj pripravené veľké poháre na uhorky. Len ešte nemáme všetko dokončené na to, aby sme sa mohli vrátiť k niektorým overeným postupom. Ale každý rok sme bližšie a bližšie k našim cieľom, medzi ktoré patrí aj pečenie kváskového chleba a príprava kvasených uhoriek.





