Posledný septembrový týždeň bol veľkým testom fotovoltickej elektrárne, koľko naozaj zvládne a koľko vydrží, keď bude zle. Minulú jeseň pridané baterky aj panely urobia, čo sa od nich očakáva? Tak aké sú výsledky?
Predchádzajúci víkend bol solárnicky veľmi úspešný. Temperovali sme denne tak hodinku, poldruha jednu miestnosť jedným radiátorom, bojler bol nahriaty doplna, baterky na maximum. Ale z predpovedí sme vedeli, že sa blíži doba temna. Ešte v utorok skoro ráno som pol hodinku pokosil krovinorezom najnutnejšie, hodinku rezal drevo, dopoludnia pripravoval časti krovu a mordoval elektrickú 2 kW pokosovú pílu, popoludní ho zmontoval a spevnil „šibenicami“ a k večeru už sa zozimilo, zamračilo, spadli prvé kvapky na výstrahu. Zavrel som sa k počítaču, čo tiež nejakú elektriku potrebuje. Doba temna začínala nie celkom plnými baterkami. A v noci som si prikúril elektrickým olejovým radiátorom.
Streda bola úplne iná, ako plánovali predpovedači počasia. Či predpovedali plánovači počasia? Lialo takmer celý deň, ale vody bolo za celý deň len 5 mm. Takže v podstate nepršalo, len otravovali v jednom kuse. Vždy keď som si povedal, že teraz vonku niečo urobím, ozvali sa kvapky na streche… Tak som zaliezol dnu, k počítaču, a ďalej pálil elektrinu. Keď som išiel spať, trochu som si rozkúril plynovou pieckou v chatke pri terase a v noci zase prikuroval elektrickým olejovým radiátorom.
Vo štvrtok ráno boli baterky celkom OK a aj voda v bojleri bola ešte k dispozícii teplá. Pršalo v noci, pršalo ráno, pršalo dopoludnia, pršalo popoludní, pršalo aj večer. Za celý deň napršalo zase len 5 mm vody. Otrava. Nijaký poriadny dážď, no všetko mokré, najmä tráva. Chodiť sa dalo len v gumákách a v dome v papučiach. No dom pomaly chladol a vo štvrtok som si občas pustil na dve hodinky plynový kotol, aby som pri počítači, kde som trávil celý čas, neprechladol. Pozeral som na baterky, nebol som z toho nadšený, ale noc by to mali zvládnuť. Opäť som si spanie prekúril plynovou pieckou na propan-butan a v noci udržiaval teplotu na prijateľných 17°C olejovým radiátorom na FVE. Hovoril som si, že ak mi v noci „dôjde šťava“, v najhoršom vypne menič na nízke napätie batérií, do rána vydržím a po zobudení to poriešim, najskôr nabíjačkou. Chladnička s mrazničkou, ktoré od februára tiež idú na FVE, tých pár hodín zvládnu a monitoring aj plynový kotol v dome sú na dosť veľkom záložnom zdroji, iba budú pišťať, to bude vadiť iba ak myšiam 😀
V piatok ráno elektrina z elektrárne stále išla 😉 Už nepršalo, ale oblakov bolo stále dosť. A na obed sa pomedzi ne trochu predieralo slnko! Dovolil som si na pol hodinku zapnúť elektrický bojler, tak aby som trochu prihrial tie zvyšky vlažnej vody, ale aby som neznížil napätie baterky. Sledovaním „budíkov“ elektrárne som si uvedomil, že situácia je vážna a večer môže ľahko dôjsť k tomu vypnutiu meniča. Tak som sa prepol do režimu nastavenia a urobil dve veci, ktoré robievam až v októbri.
Zmenil som hodnotu výstupného napätia z 230V na 220V. Táto malá zmena spôsobí asi 5% zníženie odberu prúdu z akumulátora, teda ten dlhšie vydrží 😉 A tiež som konzervatívne nastavenie dolného napätia pre odpojenie meniča od akumulátora, čo ho má šetriť pred zničením podvybitím, nastavil o dva volty nižšie, ale stále v bezpečnom pásme pre životnosť akumulátora. Získal som tým ďalších 5 kWh energie, ktorú môžem využívať. Síce monitoring akumulátorov v tomto pásme už svieti červene, ale je to výstraha, nie katastrofa. A nie vždy sa dostáva akumulátor na túto hodnotu, je to len limit.
Mohol som síce zapnúť nabíjačku a nastaviť ju tak, aby pri poklese napätia akumulátora k predchádzajúcej hranici začala dobíjať baterku a tým udržala radiátor v „turistickej“ spálni teplý, ale ako píšem na začiatku, toto mal byť test, čo naša elektráreň naozaj zvládne. Nabíjačka má technický aj ekonomický význam vtedy, keď treba preklenúť krátky časový úsek a dobiť malé množstvo energie, ak je plán ráno slnkom baterky dobiť. To teraz rozhodne nehrozilo, aspoň to slnko 😮
Ďalším opatrením bolo prestať plytvať propan-butanom aj elektrinou z obmedzených zásob v malej spálni s mizernou izoláciou (vonku cez deň 12°C, vo vnútri 12°C), keď evidentne skončila letná sezóna, a spanie sme s Olinkou, ktorá prišla na víkend, presťahovali do domu, kde máme novú veľkú posteľ. A kde stačí trikrát za deň na dve hodiny pustiť plynový kotol, cez radiátory udrží teplotu v rozmedzí 20 až 22°C. Rozdiel v cene medzi plynom vo fľaši a v rúrach je taký, že kúriť celý deň na rovnakú teplotu v chate a v dome občas zakúriť vyjde na rovnako. Len dom tú teplotu aj udrží, v tomto daždivom počasí cez noc nevychladne o viac, ako jeden stupeň, keď sa v ňom nekúri. A v dome je rozhodne viac miesta a v zime aj viac pohodlia. Pracovňa, kuchyňa, kúpelňa. Plus obývačka, síce na poly zariadená, ale suchá a teplá.
V sobotu ráno sme vstali a šiel som skontrolovať hodnoty v elektrárni. Veľa energie sme nespotrebovali, v podstate len chladnička a standy-by kotol či monitoring a vlastná spotreba elektrárne (áno, aj s tou treba najmä v zimnom období počítať!) a baterka bola tesne nad konzervatívnou hodnotou vybíjania, ktorú som v piatok zmenil na agresívnu. Takže by sa elektráreň nebola vypla. V baterkách nám ostalo 19% energie. Avšak po raňajkách (rýchlovarná konvica 3x a hodinku počítač s veľkým monitorom) už len 17%! (stále v predchádzajúcom bezpečnom pásme). Lenže to už začínalo vykúkať slnko medzi oblakmi a elektráreň z výroby tesne prevyšujúcej svoju vlastnú spotrebu sa pomaly prehupovala do vyšších Wattov a merače prúdov akumulátorov sa rozsvietili zelenou farbou. Dobíjame! Ako málo stačí človeku k radosti 😉
Pred obedom už bola obloha jasne modrá, slnko pálilo a my sme vyrábali na plný výkon panelov. Už od predpoludnia v dome bežal elektrický odvlhčovač a demineralizovanú vodu kvapkal Olinke do malej bandasky pre naparovaciu žehličku, kolo obeda som na necelú hodinku zapol aj elektrický bojler, nech prihreje trochu vody. A po obede som vytiahol elektrickú kosačku a predlžovačky a nakosil som päť plných 50-litrových košov trávy hlavne tam, kde najviac chodíme. Lebo nie veľká zima, zato trvalé vlhko jej dovolilo riadne podrásť. A popri tom všetkom ešte ostalo 3 kWh energie pre akumulátor, ktorý sa dostal do veľmi dobrého pásma napätia. Škoda len, že popoludní sa objavila oblačnosť a výroba za veľa nestála, ale vďaka aj za to, čo sme „nachytali“, odvrátili sme náš interný BlackOut či potupné zapnutie nabíjačky batérie FVE.
Prežili sme s našou elektrárňou bez problémov zatiahnutú a upršanú oblačnú stredu, štvrtok aj piatok a noc z utorka, aj na sobotu a sobotné dopoludnie. A po zmene nastavení by sme vydržali aj sobotu a nedeľu, keby nevyšlo slnko. Len v bojleri by už nebola teplá voda. Na druhej strane, keby som nebol minul 3-krát po 1,5 kWh na radiátor v malej spálni, bolo by aj na ten bojler. Takže môžem smelo prehlásiť, že naša elektráreň, ak ideme v úspornom režime, ale bez výrazného obmedzenia domácnosti či práce na PC, tak tých päť dní vydržíme aj keď nesvieti slnko.
V sobotu som konečne popoludní vyčistil dymovod a výmenník k Peterkám a pred večerom som v nich zakúril. Plynový kotol má opäť po pár dňoch jesenného testovania pauzu a v dome je príjemne teplo. Kúrime drevom z orezu starých stromov v našom ovocnom sade. V starej drevárni pekne preschlo.
