Čo je to „nudiť sa?“ sa často pýtame, keď nám niekto hovorí, že nemá čo robiť a doma sa nudí. To rozhodne nebol a nie je ani teraz náš prípad. Kým v minulosti sme mali rôzne koníčky, spojené s rekreačným pohybom, posledné roky máme riadneho „koňa“ a pohyb nám pri ňom rozhodne nechýba. Ubehlo to ako voda a my vstupujeme do jedenástej sezóny už nie len pestovania v tejto lokalite.
Januárový dátum je súčasne výročím podpísania zmluvy na tento pozemok aj naším osobným, aj keď podstatne dlhším, výročím. Voľný čas mestských ľudí Olinka využívala na „hrabanie sa v zemi“ v malej záhradke za mestom, ja som bol skôr na tie technické veci a venoval som sa rôznym druhom modelov vrátane súťaženia s nimi, takže ani mne pohyb nechýbal, ale ani „pričuchnutie“ k technike a elektrine. A spolu sme jazdievali na bicykloch po okrese aj po okolitých štátoch.
Kúpou záhrady sme postupne všetky tieto aktivity utlmovali, ale nie z donútenia, radi sme venovali čas postupnej zmene kúpeného pozemku k obrazu nášmu. Víziou bolo pretvoriť ho na priestor, ktorý bude stále menej a menej vyžadovať náš čas a silu a pritom bude dávať stále viac a viac svojich plodov. Lebo síl nikomu z nás nepribúda, to aj sami cítime po tých desiatich rokoch.
Ťažisko bolo preto venované najmä produkcii rôzneho ovocia, hoci ani na zeleninu sme nezanevreli. Len prístup k nim je odlišný. Kým mladé stromčeky časom rastú, mohutnejú a dávajú viac ovocia, zelenina je každoročný neustále sa opakujúci kolobeh, ktorý keď zastavíte, nič nemáte. Takže máme aj dva vyvýšené záhony a zemiaky alebo zeleninu tiež pestujeme v nádobách. A kým prvý rok sme sa tešili z prvých ôsmych zasadených ovocných stromov, dnes už ich je o stovku viac, lebo sme dva razy prikupovali pozemky, a na nich zopár starých stromov už stálo. Ale zasadili sme aj pätnásť ihličnanov v jednom rohu pozemku. No a ovocných kríkov je nepočítane, veď lekvárov z ovocia bolo vlani na desiatky kíl, nerátajúc to, čo sa pojedlo čerstvé. Samozrejme máme aj hrozno, pestujeme mnohé odrody na celkom štyroch miestach, no nie na víno, ale na zjedenie. Občas sa stane niektorý rok, že to jednoducho zjesť nestihneme 😛
Takže ak bolo naším cieľom dopestovanie dostatočného množstva vlastných a zdravých biopotravín, tak tento cieľ plníme. Nie sme sebestační na 100% a to asi ani nikdy nebudeme, lebo to ani nechceme. Aj v záhrade platí pravidlo 80/20. Na druhej strane máme taký široký sortiment, že to v žiadnom obchode nenájdete. A nejde len o rozmanitosť chutí. Ide predovšetkým o živiny pre náš organizmus, chuť a vôňa sú príjemným bonusom 😉 A vedľajším efektom takéhoto zloženia nášho portfólia potravín je odolnosť voči počasiu a jeho „vyčíňaniu“. Takže veľké množstvo stromov a kríkov a široký sortiment a odrôd toho všetkého zaručuje aj v nepriaznivých rokoch celkom dosť ovocia a orechov, teda potravín.
Už od začiatku sme kládli dôraz na bezorebné pestovanie, využívanie zásad permakultúry a súčasnou terminológiou regeneratívne hospodárenie. Takže bez umelých hnojív a chemických postrekov, bez orania a rýľovania či okopávania, čo znamená, že nám sa každoročne nezvyšujú náklady na pestovanie vlastných potravín. A ani náklady na liečbu chorôb z chemizovaných potravín. „Pozberové zvyšky“ zo zeleniny aj iný organický materiál dôsledne recyklujeme či už priamo v dvoch záhonoch Rozuma alebo v kompostéroch. S tým nám pomáhajú aj nadrvené vŕbové prúty a podstieľka s trusom sliepok. Za rok je jedného aj druhého celkom veľká hŕba kvalitného materiálu, plného živín, preto ich nemusíme kupovať v obchodoch.
Sliepky a ich kuríny sa stali už štandardnou súčasťou nášho gazdovstva, rovnako ako vajíčka alebo pečené či varené hydinové mäso sú súčasťou nášho jedálnička. Osobitne aj kohút pečený na zemiakoch, cvikli, hokaido a cibuli, všetko z našej záhrady, na našej elektrine.
Tak ako sme postupne k prvým stromom pridávali ďalšie druhy ovocia, tak ako sme rozširovali sortiment pestovanej zeleniny, pridali sme aj čiastočnú nezávislosť v energii, vybudovali sme solídne veľkú fotovoltickú elektráreň. Pomáha nám nie len pri kosení elektrickou kosačkou alebo pri štiepkovaní vŕbových prútov či varení jedál a nápojov, osobitne užitočnou sa stala po prikúpení rodinného domu. Najskôr „zatiahla“ spotrebu elektriny pri výmene strechy a rekonštrukcii časti interiéru a neskôr samozrejme nahrievala aj elektrický bojler a poháňala kuchyňu. A tých lekvárov čo sa elektráreň napiekla! A občas si svojou elektrinou vieme aj prikúriť, najmä na jar, keď už dosť svieti slniečko.
Moje „technické ja“ si prišlo na svoje pri budovaní monitoringu domácnosti a elektrárne, ktorá to samozrejme musí tiež všetko „živiť šťavou“. Na druhej strane máme teraz k dispozícii dosť informácií nie len o výrobe a spotrebe elektriny, ale aj teplotách a vlhkosti vzduchu v jednotlivých miestnostiach a kontrolujeme aj prípadné úniky vody v kúpeľni a kuchyni alebo otvorenie okien. A ďalšie vychytávky, senzory a aizácie už chystám.
Pri tej postupnej zmene, čo sa tu diala, nesmiem zabudnúť na tú najväčšiu, čo do rozmeru a aj ceny. Ako sa zo zeleninovej záhrady postupne stávalo gazdovstvo, trávili sme tu stále viac a viac času, až v nás skrsla myšlienka zakotviť tu natrvalo. Šťastena nás pokúšala všakovakými pozlátkami, až nám doručila zrejme najlepšiu možnosť, keďže sme sa nenechali nachytať. Dom hneď vedľa neustále zlepšovanej záhrady síce vyskúšal naše schopnosti a možnosti, ale ponúka nám nielen solídne bývanie po celý rok, ale aj zázemie pre naše pestovateľské a chovateľské zámery. A nejedná sa o nijaké provizórium!
V druhej polovici domu ma síce čaká ešte kopa práce, ale robím to doma a na svojom 😎 A mám to všetko na jednom mieste, nemusím nikam cestovať a prezliekať sa a deliť čas. Chov, pestovanie, starostlivosť o záhradu aj postupné opravy ďalších častí domu a popri tom pracovňa s počítačom. Nemusím riešiť žiadny dress-code ani cestovné náklady. Ale nie len prácou je človek živý. Vlani sme opäť niekoľkokrát vysadli na bicykle a povozili sa po okolí. Lebo aj v tomto našom hobby je nám naša záhrada nápomocná a dovolí nám ušetriť oproti minulosti kopu času, keď dostaneme chuť na výlet.
Desať rokov je za nami a aby sme si občas pripomenuli, čo to pre nás znamenalo, prelistujeme si fotoknihu záhrady z jej začiatkov. A „pre istotu“ som pripravil aj druhú, z prerábky domu 😉 Lebo každý rok to tu vyzerá inak, ako ten minulý. Každý rok niečo pribudne a nie sú to vždy len stromy a kríky 😉
Sme tu vždy, keď sa dá a sme tu radi. A veríme, že tu budeme môcť byť ešte veľa veľa rokov a užívať si priestor, ktorý sme si pre seba pripravili.
