Na toto obdobie som sa veľmi tešil. Dá síce trochu zabrať nám aj našej solárnej elektrárni, ale stojí to za to. Sliviek máme viac, než dokážeme za čerstva obaja zjesť, takže na rad prichádza ich konzervovanie. Opäť pečieme slivkový lekvár a vyrábame pyré.
Keď sme kúpili pred desiatimi rokmi záhradu, zostala tu jedna jabloň a ďalšia sa ešte len ukazovala. Malé guľaté slivky boli na južnej hranici, zdalo sa najprv, že len polovica je naša. Dva vysadené stromy to nezachránia a o lekvári sme mohli len snívať. Všetko sa zmenilo nákupom starého zanedbaného sadu. Tri choré slivky dole sme museli síce vypíliť, ale deväť stromov tam ostalo (o dva sme už medzičasom prišli) a každý rok rodia slušnú úrodu. Staré stromy sme ošetrili a keďže sa jedná o staré dedinské odrody, nechali sme vyrásť množstvo mladých a už sa aj na nich ukazuje, aké slivky budú plodiť.
Prvé slivkovo-hruškové pyré, v hrnci už je ďalšia várka slivkového lekváru pred pečením
Máme v sade celkom tri druhy modrých a minimálne jednu fajtu malých žltých. Z toľkých, hoci už starých, stromov vieme nazbierať dve polovičné 14 litrové vedrá každý deň teraz, keď dozrievajú a padajú zo stromov. Potom je to už na Olinke, aby ich očistila a nakrájala do veľkého hrnca, zvyčajne je to kolo päť kilogramov hmoty, do nej pridáme pol kila cukru a po zamiešaní necháme postáť do druhého dňa, kedy z neho upečiem chutný lekvár. Je to tak akurát na dva hlboké plechy, ktoré sa zmestia do nášho kombinovaného plynovo-elektrického sporáka. A v jednotke kuchyni stojí odložený plne elektrický sporák s elektrickou rúrou, keby bolo treba 😉 Miesto na leto pre neho v dvojke kuchyni máme 😉 Použitie oboch naraz ovšem vyžaduje, aby slnko pieklo o preteky na všetky naše panely.
Lekvár zo slivák už je upečený a vysterilizovaný
V sade máme aj nejaké hrušky, hoci to tento rok s nimi bude asi ako s čerešňami, pomálu. No ale zopár nakrájaných hrušiek spolu so slivkami Olinka nechá trocha zvariť a potom ich rozmixuje ponorným mixérom a hneď je tu jemné pyré, v zime alebo na jar ako keď nájdeme 😉 Ochutené malým vrecúškom škoricového alebo vanilkového cukru, pre nás aj s tabuľkou poctivej horkej čokolády a chutná desiata je na svete 🙂 Pre istotu, ako aj lekvár, to všetko na záver zasterilizujeme na desať minút v rúre. Náš odvlhčovač sa postará o všetku tú paru v kuchyni, ak sa nedá pre teplo vonku vetrať.
Ďalší materiál na spracovanie
A keď sa zima opýta, čo sme robili v lete, otvoríme si pohárik lekváru a dáme si ho s chlebom 🙂
