Do našej záhrady v kopci chodíme radi a radi sa o ňu staráme. Za tých takmer desať rokov sa nám trochu rozrástla 😉 a tak je veľkou výhodou, že sme si starostlivosť o ňu hneď na začiatku rozdelili. Tak nikto tomu druhému „nelezie do kapusty“ a naša záhrada iba prosperuje.
Už pár krát sme mali možnosť z donútenia sa presvedčiť, že naše malé gazdovstvo je skutočne robené pre dvoch a jeden sám to skrátka všetko nezvládne obhospodáriť. Lebo okrem bežného „záhradníckeho roka“ s kolotočom výsevu a vysádzania, polievania a zberu úrody ešte stále sme vo fáze budovania nášho „domova dôchodcov“, ako sa vyjadril jeden pán z príbuzenstva 😀 Tak snáď potom to bude jednoduchšie a ľahšie, keď bude všetko už vybudované. Ak…
Teda ako máme našu záhradu rozdelenú? Podľa parciel? Nie. Podľa rovnobežiek (ako Kórea)? Ani tak nie. Nebodaj poludníka? Kdeže. Podľa koreňov. Teda podľa toho, či daná „vec“ má korene alebo nie. Všetko, čo korene má, je v kompetencii Olinky, čo korene nemá, je v mojej kompetencii.
Ak vás napadá otázka, čo v záhrade nemá korene, tak vedzte, že ich nemajú napríklad sliepky, psík, terasa, prístrešky, ale ani ploty, dom či náradie alebo elektráreň. A nie je to u nás tak, že by každý robil len „to svoje“. Ide o kompetencie, o rozhodovanie. A tak Olinka vyberá, aké stromy a kríky budeme v záhrade mať a kde, kedy sa budú sadiť a kedy strihať. Kedy potrebuje pokosiť trávu. A keď stroje sú v mojej kompetencii, starám sa aby boli vždy funkčné a keď treba, pokosím 😉 Hoci okolo kvetov si Olinka pokosí aj sama, má na to patrične vhodné náradie, o ktoré sa postarám, rovnako ako o energiu doň.
Aku kosačka je ideálna na kosenie okolo kvetov a skaliek
Takéto rozdelenie zodpovednosti za jednotlivé oblasti nám dovoľujú vyhnúť sa situáciám, kedy jeden nerobí nič, lebo čaká, čo mu ten druhý rozkáže a povie aj to, ako to má urobiť, aby bol spokojný. Vyhýbajú sa nám aj situácie, kedy prvý toho druhého skritizuje, že niečo v záhrade urobil inak, ako si on, šéf, predstavuje. My máme dvoch šéfov a preto sa musíme dohodnúť, inak nebude nič. A keď sa zhodneme, že niečo nové u nás pribudne, zodpovednosť za to, ako to bude, má iba jeden. Ja sa Olinke do stromov nestariem, lebo strihaniu, štepeniu alebo inému ošetrovaniu aj tak nerozumiem 😀 a Olinka sa zase nestará, ako ja nabíjam baterky alebo brúsim nožnice. My sa nehráme na nenahraditeľných, lebo vieme, že takých bývajú plné cintoríny…
Pri práci pomáhal aj Rony
Samozrejme, že sa vieme pri práci zastúpiť a veľa vecí robíme spolu. Ale vďaka predchádzajúcemu dobrému rozhodnutiu sa nemusíme dohadovať štýlom „Ja len v dobrom som chcel…“ Pretože pomôcť druhému neznamená urobiť to tak, ako si ja najlepšie predstavujem, ale ako to ten druhý chce a potrebuje.
