Aj túto jar sme zasadili ďalšie ovocné stromy. Miesta máme na ne dosť, tak postupne „zalesňujeme“ lúky, ktoré boli pôvodne ovocnými sadmi. Niektoré sme si kúpili od produkčných firiem, niektoré sme si dopestovali sami.
Tentoraz sme dopĺňali stromčeky do starého sadu. Najskôr sme do jeho hornej časti dali do zeme malý stromček bystrickej slivky. Táto odroda máva problém so šarkou, ale údajne len štepené stromy. Semenáče vraj bývajú tejto pliage odolné. Tak uvidíme. Z kôstok pestovať vieme, tak si tento poznatok radi overíme v praxi u nás. A slivkové drevo je veľmi dobrý materiál na údenie klobás a mäsa 😉
Keď už sme boli v hornej časti sadu, doplnili sme aj jeden rakytník. Jeden krík z troch, ktoré tu máme, sa Olinke zdal akýsi neduživý, tak sme k nemu zasadili ešte jeden, rovnaký. A starý trochu zastrihli, zdalo sa nám, že je predsa len živý. Keď budú dva, nevadí, keď ostane jeden, aj to stačí.
A keď sa nám tak dobre darilo, tak sme v túto prvú marcovú sobotu sa do sadu vrátili aj popoludní. Doviezli sme v 40 litrovom kalfase semenáč moruše. Už niekoľko nám ich v záhrade rastie a plodí, tak keď sa u nás objavil ďalší, tak ho predsa nevyhodíme 🙂 Dostal miesto v dolnej časti sadu, kde občas býva na jar prízemný mráz, moruši by to ale vadiť nemalo.
Všetko náradie aj sadenice sme si samozrejme vozili Motúčkom, hoci som ho ráno musel trochu poreparovať. No ale ako mladý a talentovaný domáci kutil som si spomenul, ako v časoch nedostatku improvizoval môj otec a Motúčko obe cesty zvládlo bez zaváhania.
