Dlho nám naše kríčkové paradajky nechceli dozrievať. Len plody na polmetrových sadeniciach rástli a rástli, ale stále zelené. A potom sa to spustilo. Najprv niektoré prvé plody zhnedli, ale potom sa spustila lavína. Červené more. No čo s tým?
Hneď ako začali paradajky dozrievať, sme ich z kríčkov oberali, najmä k raňajkám. K tým maličkým sladkým aj zo dve veľké červené. A stále viac a viac, až som sa jedno ráno pristihol, že si k svojím šunkovo-syrovým chlebíkom dávam kilo rajčín 😀 A nejaké papriky a vajíčko. Priznám sa, že keby som to mal kupovať, asi ich toľko nezjem. Nie, že by to robilo problém kúpiť a zjesť kilo paradajok. Problém by to mohol byť, keby som chcel každé ráno kúpiť kilo paradajok a zjesť ich 😀 Aj keď pri chuti väčšiny tých kupovaných… Neriešim. Rastú, jeme.
No ale keď rastú tak, že veľa, tak sa to fakt nedá zjesť. Máme radi čerstvú zeleninu, je to súčasť nášho životného štýlu a stravovacích zvyklostí. Keď naraz dozrievajú aj papriky, aj paradajky, aj uhorky… predsa to nevyhodíme. A tak Olinka nakázala naoberať za dve nie celkom plné vedrá zrelých paradajok, umyla sedemdecové sklenené zatváracie poháre, ku ktorým nedávno cez eshop kúpila nové vrchnáky a po príchode z práce sa dala do čistenia a neskôr aj do varenia. Už bola síce tma, ale baterky boli plné, tak prečo nie 😉 Ešte som to aj stihol vysterilizovať.
A tak máme po prvých deviatich teraz desať plných pohárov paradajkovej šťavy (aj so šupkami a jadierkami – časť išla ale odložiť ako osivo na budúci rok), ako buď základ pre lečo alebo pod mäso, prípadne na kadečo iné, na čo sa používa paradajková šťava.
Na kríkoch ešte nejaké paradajky sú, aj keď už badať, že končí ich sezóna a začínajú podliehať plesni zemiakovej. No kým to budú mať za sebou, ešte nejakú várku zavaríme. Ešte že teraz máme dosť skladovacích priestorov 😉 No a aby sa Olinka veľmi nenadrela pri tom zaváraní, tak jej s tým pomôžem. Na každé raňajky, a niekedy aj k večeri, zjem za tanier zrelých rajčín 😛
Kým sú. Jeme len našu zeleninu a v sezóne, prípadne z našej konzervovanú. Čo predávajú v supermarkete, ma nezaujíma. Idem tam preto, čo ja chcem kúpiť.
