Stačí, že koncom septembra sa na pár dní obloha úplne zatiahla a bolo po lete, vonku aj v dome. Ešte nedávno bol slnkom vyhriaty až na 24°C a zrazu po ránu je vo vnútri ledva dvadsať stupňov. Je čas začať trošku prikurovať.
A pretože slnko už niekoľko dní nesvieti a v jednom kuse prší či poprcháva, povedal som si, že vyskúšam plynový kotol. Tuším od marca nehrial, len bol zapojený cez záložný zdroj a zapnutý, počul som ho občas ako pretočil obežným čerpadlom (lebo pri úplne vypnutom kotli hrozí jeho zanesenie a zablokovanie – to v zime nechcete riešiť). A mám skúsenosť z minulého roka, že v takomto počasí stačí nechať bežať kotol tak dve či tri hodinky a stačí to na udržanie pohodovej teploty v dome.
Tak som zapol termostat Salus, skontroloval tlak vody v systéme, lebo aj ten prívod studenej sme pri rekonštrukcii domu urobili poriadne, a preťukal LCD na kotli. Len ani po desiatich minútach sa kotol nerozbehol. Hm, divné.
Ajťácky „tajný“ trik, reštart, nepomohol. Znova som si prešiel displej, všetky hodnoty v norme a nastavenom intervale, teplota vody v systéme ukazuje to, čo interiérové teploty vzduchu v miestnostiach (potrubie nie je v stenách). Kde môže byť problém? Keď zlyhajú všetky pokusy, prečítaj si návod, tak znie druhý „tajný“ trik ajťákov. Mám ho kúsok od seba v pracovni.
Tak hlboko som ešte neklesol, aby som si musel čítať návod, ktorý som čítal minulý rok. Prechádzal som si jednotlivé závity vo svojom mozgu, keď mi došlo, že okrem tohto tu máme ešte izbový termostatický teplomer Salus v obývačke. Na koľko je nastavený? Pretože na jar, keď sme robili rekonštrukciu a v noci bývalo zima, som kotol používal iba na počiatočné rozohriatie domu, kúrili sme potom celý deň v piecke na drevo.
Bingo! Teplota v obývačke 19,6°C podľa Salus, nastavené maximum 19,4°C. Stačilo pluskom trošku popridávať a o chvíľu sa kotol rozbehol. A na displeji sa začala zvyšovať teplota vykurovacej vody. Než som dopísal tento článok, už bol teplý radiátor za mojím chrbtom a pomaly sa zvyšovala aj teplota vzduchu v miestnosti. Vyzerá to, že v takomto temperovacom režime pôjdeme niekoľko dní každé ráno.
Keď prší a je hnusne zatiahnutá obloha, nedá sa veľmi vonku robiť. Mám dobré oblečenie aj dobrú pracovnú obuv, ale ten prístrešok teraz robiť nebudem, občas musím vyššie nad zem a nechcem absolvovať riziko úrazu z pošmyknutia. Pokosené je (kto by kosil v daždi?) a hnedé paradajky zlikvidujem neskôr. Aj raňajky a obed radšej absolvujem v kuchyni v dome, ako na terase. Výroba FVE je z takejto oblohy tak slabá, že na kúrenie elektrickými radiátormi nemôžem v dome ani pomyslieť. Som rád, že mi idú svetlá a počítače, že si uvarím čaj, že funguje kotol aj chladnička (mimochodom aj tá chladí vo vnútri a ohrieva kuchyňu – trochu) a že z veľkej baterky pár dní takto vydržíme. Aj bojler si bude musieť na svoju dávku elektriny počkať, kým vyjde trochu slnko. Zatiaľ sa drží.
Tak som sa asi znova naučil používať ten plynový kotol a pár kubíkov plynu zase potiahneme, kým sa oplatí kúriť celý deň drevom. Nejaká zásoba je už pripravená a nejakú agačinu ešte ostáva naštiepať.
