Dokonalosť je zložená z maličkostí a mnoho maličkostí zabilo aj slona. To na vysvetlenie, prečo ešte v kúpenom dome nebývame alebo aspoň cez víkend neprespávame. Okrem „veľkých“ vecí je treba porobiť aj veľa drobností. Zdôrazňujem to „veľa“.
Prakticky celý život, až do kúpenia záhrady, som sa venoval rôznym druhom modelárstva. A veľa rokov aj tomu súťažnému na vrcholovej úrovni. Takže nemám problém s nijakou improvizáciou, ak to splní cieľ, napríklad neprehrať na šampionáte, na ktorý som sa dlhodobo pripravoval, pre jeden odlomený elektrický kontakt. No aj to, že pol roka jazdiť na špičkovej úrovni s tým zalepeným kontaktom je predsa len asi už príliš. Z improvizácie sa nesmie stať trvalé provizórium.
Takže teraz sa na tom našom novom dome môžem dokonale „vyzúriť“. Kým príde čas ďalších veľkých úprav, púšťam sa do tých malých vylepšení a odstránenia permanentných provizórií. Minulý víkend som si zobral na paškál vonkajšie osvetlenie domu. Cez víkend preto, že dvor je taký úzky, že je tam problém postaviť Á-čkové hliníkové štafle bez rizika, že zletím po chrbte cez plot do susedovej záhrady. Takže Olinka robí protiváhu, kým ja so šrobovákom riešim tie maličkosti.
Najskôr som odmontoval malé solárne senzorové svetlo a nahradil ho väčším s oddeleným solárnym panelom. Na tom rohu je to takmer neustále v tieni susedného domu, akumulátor sa nemá kedy nabiť a chodiť tade po tme je riziko, lebo tam nemáme chodník. Provizórium, lebo sa tam ešte bude kopať…
Pred domom síce svetlá sú, ale… Žiaľ nemám lepšiu fotku toho, ako to tam vyzeralo. Nad jednými dverami stará nástenná lampa by mi nevadila, nerád mením veci, keď ešte fungujú. Ani ten vypínač zvnútra by mi nevadil, hoci ho možno dám predsa len aj von. No nad vstupnými dverami do kuchyne visela úsporná žiarivka na dvoch drôtoch. Aspoň, že sú medené, bál som sa hliníka. A zapínanie má pri vypínači kuchynského svetla, oboje pri dverách do obývačky, asi poldruha metra od tých vchodových dverí. Iste uznáte, že som to tak nemohol nechať.
V lete to nevadilo, bolo inej roboty. Ale teraz chodievame do domu častejšie a takéto svetlo… Kým sťahovanie vypínačov počká na prerábku elektriny, tak svetlo som poriešil už teraz.
Objednával som iný elektrický materiál a do oka mi padli kruhové LED svetlá. Majú priemer asi 20 cm a svietia asi ako 75W žiarovka. Čo na chodenie pred domom stačí, nikto pri tom nebude čítať noviny. Zobral som dve, nech to nie je „každý pes jiná ves“.
Pred tým, ako som do steny zavŕtal vŕtačkou pre hmoždinky, som si testerom káblov overil, kade je to vlastne k tej žiarivke naťahané. A dobre som urobil! Drôty priamo v omietke, nijaká trubka, nijaké vodorovné a zvislé inštalačné zóny! Nakoniec sa mi podarilo svetlo upevniť tak, aby som si vŕtačkou neskratoval fázu s nulákom, ale aj tak to budem musieť budúci rok, spolu s tými vypínačmi, urobiť nanovo.
Veľkou výhodou bolo, že ističe sú asi meter od dverí, takže som to mal pohodlné. Tie ďalšie dvere sú od nich ďalej, ale aj tak to bolo nakoniec jedno. Svetlo je totiž pripojené na zásuvkový okruh, čo som zistil, keď nereagovalo na zhodenie ističov svetla. Lenže na tej istej fáze bol aj bežiaci plynový kotol! Hneď som istič nahodil, teplota v kotli za ten čas stúpla len o desať stupňov.
Tú sú drôty vedené v akejsi dutine, takže sa mi ľahko vŕtali diery pre svetlo, ale tiež je to vec, ktorú budem musieť prerobiť. 16 Ampérový istič a tenké drôty akosi nejdú k sebe.
Tak dnes už máme na dome zvonka slušné a rovnaké svetlá, ďalšia maličkosť je za nami. Teraz už len prerobiť v kuchyni to stropné. Mám na to všetko, len…
