Záhrada v kopci

Opravili nám cestu

Koncom augusta sme pri ceste do záhrady zaregistrovali stopy po činnosti cestárov. Bolo už po pracovnej dobe, tak po cestároch neostalo ani stopy. Pravda, ak nerátam zrútenú dopravnú značku a vyfrézované kusy asfaltu. Ešte, že to bolo cez deň a išli sme pomaly.

Ona ani cesta prvej triedy, z ktorej sa odbočuje do dediny, kde sme kúpili začiatkom roka záhradu, nie je v najlepšom stave. Ale posledné štyri kilometre po ceste tretej triedy boli skúškou nervov vodičov a skúškou odolnosti tlmičov a čapov ich áut. Keď po takej ceste musíte jazdiť každý deň, či do práce a späť, alebo popoludní do záhrady a domov, tak je vám ľúto vášho auta a vôbec netúžite po nejakom novom, nechcete ho tu humpľovať. Na dvoch miestach bola cesta dokonca taká rozbitá, že sme tu všetci jazdili kúsok v protismere. Našťastie premávka nebýva hustá a ľudia sa tu poznajú.

Prvú zmenu k lepšiemu som si všimol hneď za križovatkou z hlavnej cesty. Naučeným pohybom som mieril kolesá nášho kombíka tam, kde nie sú v ceste diery. A uvidel som čierne fľaky, diery zaliate asfaltom a uvalcované do roviny s pôvodnou vozovkou, u nás takmer nevídaný jav! Prvý pocit bola radosť nad opravenou cestou, vzápätí ho vystriedala pochybnosť, či naozaj opravili všetky jamy alebo za zákrutou zahučím do jamy na pol kolesa. Dobre som urobil, nejaké skúsenosti za volantom predsa len mám. Na niektorých miestach pri kraji, inde v strede úzkej vozovky, boli vyfrézované miesta, na ktorých sa malo v opravách pokračovať. A to u nás občas znamená aj o týždeň. Vieme svoje.

Ilustračný obrázok

Ilustračný obrázok

Na druhý deň ale boli aj tieto miesta zaliate asfaltovou zmesou. Cesta je opravená. Čiastočne. Pretože cestári opravovali len diery. Miesta, kde v minulosti plátali hrubými záplatami, trčiacimi nad úroveň vozovky, ktoré dnes pripomínajú tankodrom, ostali. Rovnako tak niektoré menšie diery. Asi sa im nechcelo ďalej frézovať a takto si ušetrili prácu aj na budúci (kiež by!) rok.

No vďaka aj za túto čiastočnú opravu. Sú miesta u nás v okrese, kde BBSK dal kompletne zrekonštruovať asfaltový koberec a po cestách sa dá konečne jazdiť aj na bicykloch aj na autách. Možno sa raz dočkáme aj my, že do záhrady pôjdeme po kvalitnej ceste, po ktorej aj ľudia zo zapadnutých dediniek sa dostanú za prácou a za lekárom bez toho, že by platili za opravy áut viac, ako zarobia.

Súvisiace:  Prvá obeť sťahovania záhrady

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.