Tento rok sa na webe objavuje málo článkov. Skoro to vyzerá, že do záhrady ani nechodíme. Opak je však pravdou. Naša záhrada stále existuje a my sa jej nevyhýbame. Len je všetko trochu inak.
Celú zimu, kedy je skoro tma, sme záhradu pravidelne navštevovali každý víkendový deň, hoci aj na hodinku či dve. Nie len skontrolovať stav oplotenia a prípadné škody od srnčej zveri. A ako sa dni predlžovali a teploty zvyšovali, trávili sme v našej záhrade stále viac času. To nám dovoľovalo pripravovať záhradu na jar. A po zmene zimného času na letný nám Slnko dovoľovalo chodiť do záhrady aj v pracovné dni. Všetko tak, ako po minulé roky.
Jedno sa však zmenilo. Začiatkom roka som prijal pracovnú ponuku v podniku v susednom okrese. Nie len, že chodím do práce, ale ešte aj dochádzaním trávim takmer dve hodiny denne. Pracujem od skorého rána, takže sa stihnem vrátiť tak, aby sme s Olinkou po skončení jej práce mohli ísť do záhrady. Len už mám menej síl. Stále sme robili permakultúrne jarné práce, stále oberáme ovocie a pestujeme zeleninu, stále grilujeme aj kosíme trávu. A občas nezabúdam pri tom všetkom aj fotografovať, čo je u nás nového a čo sa zmenilo. Len už akosi neostáva síl a času písať o tom tempom dva či tri články týždenne, ako ste boli v minulosti zvyknutí.
Môže za to počasie 😀 Márne čakám, kedy cez víkend poriadne zaprší, aby sme „nemohli“ do záhrady a „museli“ ostať doma, ale toto leto sa ukazuje opäť dlhým a horúcim. Čo na jednej strane predĺži vegetačnú dobu aj obdobie vhodné pre grilovanie s priateľmi, na druhej silne limituje počet článkov, na ktoré mám čas. Nehovoriac o tom, že by sme sa opäť chceli dostať aspoň dva razy za mesiac na bicykle – a napísať o tom…
Ak hľadáte námety na permakultúrnu prácu v záhrade, myslím, že je tu dosť článkov, ktoré sú aktuálne aj teraz, počasie a práce s ním spojené sa v záhrade cyklicky opakuje. A ja sa pokúsim čo najskôr dopísať články o veľkých zmenách, ktoré sa u nás tento rok udiali.