Stavba a prevádzka solárnej elektrárne si vyžaduje veľa úsilia, ešte viacej znalostí a nemálo peňazí. A vo výsledku sa môže stať nie len užitočnou záležitosťou pre celú domácnosť, ale aj zaujímavým hobby. A tu už začína ísť o dosť veľa peňazí 😉
Jedným z najskloňovanejších pojmov v oblasti FVE je „návratnosť“. Teda pomer medzi vynaloženými nákladmi a úsporou počas prevádzky. Aby sme mohli vôbec počítať nejakú návratnosť, musí elektráreň pracovať. A to býva začiatkom zimy celkom problém. Skrátka už to toľko nesvieti, ako na jar a v lete. A aj keď sme len nedávno pridali ďalšie panely na prístrešok, s ohľadom na počasie sme prakticky len dorovnali straty z „vysokého dátumu“. A bude ešte horšie, minimálne do Valentýna. Napríklad teraz, pri písaní tohoto článku, je vonku „mlieko“, od rána sme slnko nevideli, po mrazivej noci teplota okolo jedného stupňa nad nulou, vysoká vlhkosť, skrátka hnusne. Takže popri nevyhnutných gazdovských povinnostiach sedím v dome pri PC, kúrim si plynom a som rád za tých 200 až 300 Wattov, čo panely z toho marazmu vyžmýkajú aspoň na ten počítač, svetlo a občas kávu z rýchlovarnej konvice. Vďaka akumulátorom.
Pretože okamžitý výkon panelov nebýva stály ani za slnečného počasia, hoci vtedy sú schopné priamo „potiahnuť“ aj bojler aj elektrický sporák, je potrebný akumulátor. Pretože väčšinou nejde spotreba domu v jednom kuse, ale kolíše podľa toho, či a aké spotrebiče sú zapnuté. A akumulátor buď absorbuje výrobu panelov nad okamžitú spotrebu alebo dotuje spotrebiče, keď panely pre oblaky dávajú menej. Alebo večer, keď slnko zapadne za kopec. Veľkosť akumulátora teda určuje, koľko energie si môžete dovoliť minúť, keď je na oblohe tma.
V lete bolo super, elektriny bolo nadostač. Ale už v októbri bolo jasné, že končí obdobie hojnosti nie len v záhrade. Preto som pristúpil k posilneniu našej FVE. Pridanie panelov riešilo získanie väčšieho množstva elektriny zo slabšieho svitu slnka. Ale v zime trávime menej času na našom gazdovstve, už tu ani neperieme ani nevaríme, tak aj spotreba elektriny na tieto účely je menšia, aj teplej vody stačí menej. To na jednej strane kompenzuje zníženú výrobu. No ale hodilo by sa prikúriť si vlastnou elektrinou, nech ušetríme za plyn, keď sme tu.
Doterajší akumulátor stačil na sezónnu prevádzku, teda od marca do októbra vrátane. Aj to niekedy len s odretými ušami. Výpočty ukázali, že zimné víkendy ani náhodou. Aby sme mohli cez týždeň „zbierať“ elektrinu zo strechy a cez víkend ju používať, musí ju byť kde uskladniť. Najhorší scénár solárnika je, keď sú baterky vybité, potom vyhúkne slnko, obloha je modrá a panely valia do baterky, čo im stačí. A potom zrazu cvak, nie je spotreba, baterky sú plné a regulátor odstaví výrobu, hoci slnko svieti ešte niekoľko hodín. Večná škoda, no nie?
Rozšírenie akumulátora bolo v pláne, čakal som len na vhodnú ponuku. Nové baterky, ponúkané dotačníkom pre ich on-grid elektrárne stoja nezmysel, ktorý dotácie ešte predražujú. Nakoniec sa v komunite v októbri objavili dve ponuky na LiIon sady akumulátorov za zaujímavé ceny. Obaja rozširovali svoje elektrárne a sady boli zľahka používané. Čo znamená, že u mňa nevydržia 25 rokov, len dvadsať. Čo už, budem sa s tým musieť zmieriť 😉
Podarilo sa mi dohodnúť sa s jedným z predávajúcich a tak som si urobil výlet a doviezol tri kompletné sady menších akumulátorov s vlastnými ističmi a batery managementom. Stačilo len postaviť a prepojiť. Keby…
Keby podlaha v strojovni bolo rovná. Aj pre prvý akumulátor som musel vybetónovať vyrovnávajúci schodík. Tak som si to celé ešte raz zopakoval. Na stenu som osadil cemvin dosky, jednak aby sa mi na baterky zo starej steny neprášilo, jednak je to nehorľavé a dajú sa na to uchytiť nejaké veci, keby bolo treba. A vybetónoval ten schodík do roviny. Keď už som kupoval betónovú zmes, zobral som aj dve porfix tvárnice 15 cm hrubé, aby som medzi betónom na podlahe a baterkami v kovovom boxe vytvoril aspoň nejakú tepelnoizolačnú vrstvu. Betón som nechal týždeň tvrdnúť, predsa len akumulátory vážia spolu sto kíl.
No a potom som na tvárnice položil plastovú izolačnú dosku a naskladal kovové boxy s akumulátormi. Medzi sebou sú prepojené medenými zbernicami a z tých vedú hrubé káble na poistkový odpínač so 160A nožovou poistkou a merací bočník, aby som vedel aký prúd tečie do baterky alebo z baterky. Rovnako to má aj pôvodný akumulátor.
Keď bolo všetko poskladané, prepojené a dva razy skontrolované, vybil som olejovým radiátorom novú baterku na úroveň starej a pripojil obe k hlavnej zbernici. A odvtedy máme kapacitu akumulátora viac, ako dvojnásobnú 🙂 Takže pri nezmenenej spotrebe cez týždeň, prípadne pri úspornom správaní sa, máme na víkend pripravenú baterku, ktorá nám aj pri tých pochmúrnych dňoch s minimom výroby z panelov dá dosť energie pre kuchyňu, kúpeľňu a už sme si aj vyskúšali spanie pri elektrickom olejovom radiátore. No a keď náhodou vykukne spoza oblakov jasné slnko, máme tú elektrinu kam dávať.
Ďalším veľkým plusom nového akumulátora je to, že už nemusíme dávať pozor, čo je zapnuté, ak chceme zapnúť ďalší spotrebič. Jeho kapacita a teda aj povolené prúdové zaťaženie je ďaleko väčšie, ako je výkon meniča. A jeho výkon je oveľa väčší, ako je výkon hlavného ističa našej elektrickej prípojky 😀 Takže či beží bojler alebo elektrická rúra, jednoducho si zapneme rýchlovarnú kanvicu kedykoľvek a uvaríme si kávu alebo čaj z byliniek z našej záhrady.
Určite príde séria dní so zamračenou oblohou alebo snehom, kedy ani veľká baterka našu solárnu elektráreň nezachráni. Podľa rozsahu tejto „doby temna“ môžeme celú elektráreň vypnúť a dom prepnúť na distribúciu elektriny, alebo zapnúť z distribučky nabíjačku a malým prúdom baterky dobiť, aby sme preklenuli niekoľko kritických hodín. Väčšinu roka ale budú účty z elektromera nulové 🙂
