To je kľúčová otázka, ktorú som musel vyriešiť, ak som chcel, aby sa v záhrade podarilo všetko načas a dobre urobiť a pritom aby to nezanechalo stopy na našom zdraví a chuti pracovať v záhrade ďalej. Na začiatok síce treba urobiť kus roboty, aby sme založili záhradu podľa našich predstáv, ale neskôr by som predsa len rád si užíval pokoja vidieka v lone prírody bez toho, že by všetku tu potrebnú námahu odnieslo moje zdravie. A po týždni kancelárskej pohodlnej práce zabrať dva dni naplno v záhrade by neveštilo nič dobrého. Tak ako na to?
Cez víkendy je ráno ešte chladno a okolo piatej koncom februára slnko zájde za kopec a opäť je zima. Ak neprší, tak koncom februára pri rozumných teplotách a slnečnom svite ostáva na prácu takých šesť, možno sedem hodín. Ak chceme v pondelok nastúpiť do práce a podávať plnohodnotný pracovný výkon, nemôžeme všetky svoje fyzické sily nechať v záhrade.
Rozdeľ a panuj. Držal som tohto hesla a pracovné nasadenie rozdelil na menšie úseky. Využil som fakt, že svoje pracovné tempo si nastavujem sám, sám sebe sa zodpovedám a v rámci istých možností si sám určujem, kedy ktorú prácu urobím. Takže kedykoľvek môžem popoludní nasadnúť do auta, zájsť do záhrady a do minimálne piatej hodiny popoludní pracovať v záhrade, aby som sa pred šiestou hodinou vrátil do mesta a doma potom pokračoval v pracovných povinnostiach. Takéto tri hodinky práce postupne ukrajujú zo zoznamu činností, ktoré treba vykonať a súčasne nie sú tak fyzicky náročné, aby som na druhý deň niesol následky práce v záhrade za nízkej teploty.
Druhá možnosť, ktorú sme si vyskúšali v praxi, je že počkám na koniec pracovnej doby priateľky, prezlečieme sa v kancelárii do pracovného a vyrazíme spolu do záhrady. Pri troche šťastia sme tam okolo štvrtej hodiny popoludní a máme poldruha hodiny k dispozícii. Večeriame doma o šiestej. A postupne sa bude disponibilný čas na prácu popoludní v týždni predlžovať, ako bude slnko zapadať pozdejšie.
Takáto práca na etapy má niekoľko výhod. Nestihneme sa priveľmi unaviť, pretože teraz na jar nemáme veľa kondície. No aj tak nám práca ide od ruky, úlohy postupne plníme a nemusíme čakať až na víkend. No súčasne takéto dva dni či skôr popoludnia v záhrade nás priveľmi neobmedzujú od ostatných každodenných povinností či mňa od práce. Prácu vieme fyzicky zvládnuť a na víkend nám jej ostane menej, takže nemusíme byť v záhrade od rána celý deň. Jediné negatívum tohto postupu je, že nás to stojí trochu viacej benzínu. Ale aj pre možnosť prísť do záhrady kedykoľvek sme hľadali pozemok nie veľmi vzdialený od nášho bydliska. Na druhej strane naša častá prítomnosť v záhrade kedykoľvek v týždni dáva jasný signál prípadným „neprispôsobivým“, že záhrada a dom nie sú opustené.
Využívam svoje prednosti a možnosti na to, aby som eliminoval svoje nedostatky, v tomto prípade nedostatok veľkej fyzickej sily a vytrvalosti. Takto zvládneme veľa práce bez toho, že by práca v záhrade musela byť pre nás drinou, ako nám predpovedali mnohí známi, ktorí nás dobre nepoznajú 😉