V Európe tak propagované „Obnoviteľné zdroje energie“ (OZE) sú realistami nazývané aj „Občasné zdroje energie“. A ako veľmi sú všetky solárne elektrárne závislé od aktuálnej nálady Prírody nám ukázala v druhej septembrovej dekáde. V utorok po jednom daždivom dni bolo ešte plné leto, no vo štvrtok sa začala jeseň. Daždivá jeseň, keby niekto zabudol, ako to u nás býva. A bolo po slnku, a bolo po elektrine.
Keď sa s niekým bavím o FVE, ich výkonoch a účinnosti, kladiem vždy záludnú otázku:
„Vieš, prečo sa v zime u nás musí kúriť?“
A v zápätí, po často negatívnej odpovedi, aj doložím:
„Lebo nesvieti slnko“.
Jednak je hviezda Slnko viac na juh od nás, teda jej lúče na povrch Zeme v našom okolí dopadajú pod nízkym uhlom, jednak je deň všeobecne kratší, teda aj doba dopadu, už slabších, slnečných lúčov je kratšia. Teda celková energia, dopadajúca na povrch zeme aj na predmety, je výrazne menšia, ako v lete. A vidly do toho ešte hádže aj častá nízka (hmly) alebo aj vysoká oblačnosť. Skrátka je zima.
To len pripomienka pre naivkov, ktorí si myslia, že v zime si budú kúriť Slnkom. Sotva, aj to draho.
Skrátka sa vo štvrtok na Máriu popoludní zaoblačilo a čo som dovtedy na solárnu elektrinu neurobil, bolo pasé. Podarilo sa mi dotlačiť baterky na 98% pred nocou a bol som rád, že tu nespíme, že sa v noci nebude ani svietiť a kúriť elektrinou by ma ani nenapadlo. Aby som šetril elektrinu na nadchádzajúci víkend, ktorý tu chceme tráviť aj napriek strašeniu meteorológov.
Koľko „to dá“ na jeseň a v zime?
Často sa ma pýtajú zvedavci. A ja už od skorej jari viem, s čím môžem počítať. Jednak treba počítať s kratšou dobou osvetlenia panelov, jednak s nízkym sklonom slnečných lúčov. Potešiteľné je, a to mnohí nevedia, že na solárne panely nemusí svietiť priame slnko, fungujú aj s rozptýleným svetlom, trochu 😉
Takže za dažďa sa dá počítať s výkonom od jednotiek percent, v jeseni aj do desať percent. Teda nejakú LED žiarovku to potiahne a aj notebook, občas, vďaka akumulátoru, si aj kávu uvaríme, ale ak chcem nahriať bojler aspoň na jeden deň používania, musím mať jasné slnko na oblohe aspoň na dve hodiny, radšej tri, lebo v takomto ročnom období aj tak väčšina elektriny pôjde z akumulátora. Denne minieme vodu tak z jednej, max. poldruha hodiny ohrievania.
Podobne je to aj s elektrickou rúrou alebo elektrickou dvojplatničkou. Plne nabitá baterka to pár hodín zvládne, len či bude plne nabitá. Lebo aj keď je priame slnko na paneloch, tak v zime sa dá počítať s max. štvrtinou letného výkonu, ale len pár hodín. Bieda.
Aj preto na otázku, či sme kompletne odpojení od distribučnej siete, záporne krútim hlavou. Som realista. Naša solárna elektráreň nám už ušetrila kopu peňazí za elektrinu aj za benzín (ktorý som nemusel kupovať do elektrickej kosačky), ale aby sme boli úplne nezávisí, to by stálo oveľa väčšie prachy a tie zimné kilowatthodiny by boli extrémne drahé. Veď už teraz v lete máme elektriny tak akurát.
Takže v zime pôjdeme časť spotreby na solárnu elektráreň v rámci jej možností a nebudeme sa hanbiť prepojiť niektoré spotrebiče na distribučku alebo zapnúť plynový kotol. Veď aj preto platíme nejaké, hoci výrazne nižšie, mesačné zálohy. No ešte pridám nejaké panely na jednu voľnú strechu, ktoré síce zimu nezachránia, no jar a jeseň výrazne zlepšia. Pomohli by aj väčšie baterky, no tie musí byť hlavne čím nabiť. Teda viac slnka a viac panelov, ale to je „obmedzený zdroj“.
Keď skončí táto upršaná dekáda, opäť sa zvýši slnečný osvit a opäť budeme z našej FVE mať väčšiu radosť. No najväčšia príde v polovičke februára. Najťažšie dni pre solárnikov sú práve okolo zimného slnovratu. A ten sa nezadržateľne blíži.
