Pretože majú naše paradajky na vyvýšených záhonoch nie len dostatok živín, ale aj dostatok vody, rastú naozaj ako divé. A hoci dostali pevné opory, nestačilo to. Pod vplyvom ťarchy zrejúcich plodov hrozilo polámanie rastlín. Musel som zasiahnuť.
Paradajky Olinka priväzuje v oceľovým špirálovým tyčiam. Kúpili sme ich dostatočný počet a všetky v zelenom poplastovanom prevedení. Kým v zemi držia celkom dobre, na vyvýšenom záhone je vrchná vrstva dosť kyprá a spodná vrstva ako kombinácia dreva, haluziny či sena je málo pevná. Takže zapichnuté oceľové tyče majú tendenciu sa nakláňať, ako paradajkové kríky oťažievajú.
Pretože sú k tyčiam paradajky priviazané a bez nich by už nevedeli samostatne stáť, nie je možné tyče vytiahnuť a zapichnúť ich kúsok vedľa. A naprávanie tyčí v zemi nepomôže, to už by vôbec nedržali svoju polohu. Zobral som teda zo zásob pripravených drevených kolíkov a zatĺkol ich sekerou čo najhlbšie do záhona a Olinka k týmto kolom priviazala oporné tyče.
Vznikla tak zaujímavá sieť, ktorá však tento rok paradajky udrží v čo najlepšej polohe. Zatiaľ sú paradajky zelené, zopár kúskov už chytá žltú farbu a pomaly červenejú, ale do úplnej zrelosti im ešte trochu času chýba. Akonáhle ale budú rajčiny zrelé, oberieme ich a zjeme surové alebo aj uvaríme lečo.
