Keď je zima a mráz, na skutočnú prácu v záhrade to naozaj nie je. No aj tak sa cez víkend okolo obeda vyzbrojíme termoskou s čajom, prípadne niečím malým pod zub a sadáme do auta, aby sme o desať minút otvárali bránu záhrady. Oplatí sa sem prísť hoci aj na hodinu, najmä keď svieti slnko. Vtedy ani mráz nevadí.
Po príchode skontrolujeme teplotu vzduchu v prednej izbe, kde máme okrem iného črepníkové kvety, ktoré by nemali zmrznúť a potom v poslednej miestnosti, do ktorej ústi výstup zo solárneho vykurovania-solárnej sušičky ovocia v lete. Nezabudneme skontrolovať a prípadne vymeniť lepové pasce na myši a potom už nás čaká prechádzka záhradou.
Cestou do záhrady vynesieme do kompostu kuchynský odpad a beriem aj dávku slnečnice do krmítka pre sýkorky. Skontrolujeme záhony aj ovocné kríky a vyberáme sa medzi ovocné stromy. Sneh je čistý, vidno tu len zvyšky našich stôp. Srny už nám sem nechodia, odkedy máme vlaňajší zimný plot. Aj tak pozorne sledujeme jeho stav.
Potom otváram bránu a pokračujeme v prechádzke po hornej lúke. Tu už sú vidieť stopy srnčej a jelenej zveri. Stromy tu zatiaľ nemáme, tak sa len kocháme výhľadom. Teraz nás zaujali tmavé fľaky asi dvesto metrov od nás na lúke nad záhradou. Ideme sa prejsť, je pekný slnečný deň. Lúka pod snehom je zoraná ako keby tu dakto rýľoval. Musela to byť poriadna tlupa diviakov, čo to tu tak doriadila.
Vraciame sa dole do záhrady a starostlivo zamkýnam bránu. Opäť prejdeme okolo stromov a míňame aj zástenu z vŕbových prútov, ktoré sme nedávno zberali na budúci plot.
Využijeme krátke vŕbové prútiky a nemusíme sa už pozerať na škaredú stenu susedovej komory. Zástena nás nestála ani korunu, len trochu času. Materiál vyrástol u nás na dvore a zbavili sme sa tým nadbytočnej vody.
Prechádzka bola krásna, no studená. Teraz si dáme šálku čaju a posadíme sa do kresiel na gangu tak, aby sme chytali slnečné lúče. Popíjame čaj, oddychujeme. Je tu krásne. A čo by sme robili v paneláku pri telke, keď môžeme byť tu?