Vždy som bol odporcom letnozimnej zmeny času každý rok. A nikdy by som nebol povedal, že sa na takúto zmenu na jar budem tešiť a že mi to bude vyhovovať. No stalo sa. A tak som aj posledný marcový víkend rád, že už tu máme zase letný čas.
A hovoril som o tom aj s iným záhradkárom dlhoročným priateľom a ten tiež privítal, že po práci má tiež o hodinu viac času na svoju záhradku a relax, ktorý v nej prežíva. Týka sa to najmä bežných pracovných dní.
Pretože teraz už to má naozaj význam po skončení pracovnej doby sa prezliecť a vyraziť do záhrady. Momentálne slnko zapadá nad kopcom nad záhradou o šiestej a do siedmej, ak nie je oblačnosť, je ešte vidno. A až do leta sa to bude len zlepšovať. A hoci druhý rok v záhrade nemáme až tak veľa roboty, ako prvý, keď sme všetko presádzali a sadili a na novo budovali, hodina času navyše sa zíde.
Síce býva k večeru chladno a sem tam sa zdvihne studený vietor na chvíľu, ale keď si nájdeme dva dni v týždni čas prísť do záhrady, tak vo dvojici urobím kus roboty, ktorá nám potom neostane na víkend. A tiež rozdeliť si prácu na viacej kratších úsekov nekladie až tak veľké nároky na fyzickú kondíciu, ktorej po zime nie je na rozdávanie, predsa len sme cez zimu trocha zleniveli 😉
A tak už nemusíme závidieť Turkom, ktorým ich prezident vlani na jeseň nevrátil letný ča sna zimy (štandardný) práve preto, aby mali tú hodinu svetla navyše popoludní každý deň a celý rok. Čo na tom, že Slnko nie je najvyššie o dvanástej, aj čas je len zvyk.
