Túto dilemu som riešil pri pokuse spevniť trávu, tvoriacu dvor medzi bránou a domom. Už pri chodení v čižmách som sa pár milimetrov vždy zabáral do rozmočenej hliny a trávy po jarných dažďoch a keď som chcel do dvora zájsť autom alebo nacúvať s vlečkou, musel som niečo vymyslieť, aby som nenarobil hlboké koľaje a nezničil ako tak rovný trávnik pred domom. Všetci mi radili naviezť drvené kamenivo, aby som dvor spevnil a mohol tam bez obáv s autom. Moja dilema ale dilemou vôbec nebola, v tomto som mal dávno jasno.
Presnejšie povedané, jasno mala už dávno Olinka. Chcela, aby sme trávu pred tým, než na ňu pustíme autá, vlečky či malý bagrík, posypali vrstvou drevnej štiepky a tak ju ochránili pred poškodením a hlbokými koľajami od kolies ťažkých áut a strojov. Nemal som dôvod jej nedôverovať a začal som sa zaujímať hneď po dohode o predaji pozemku o to, kto má drevnú štiepku k dispozícii.
Ukázalo sa, že jeden z mojich priateľov a zákazníkov súčasne v minulosti s výrobou a používaním drevnej štiepky z náletových porastov okolo svojich pozemkov experimentoval a ostalo mu niekoľko bagov s týmto materiálom. Ja som si spočítal, že by som potreboval v ideálnom prípade na začiatok asi 5 m3 tohto materiálu, teda toľko, koľko je k dispozícii 😉 Stačilo už len dohodnúť termín dovozu, ktorý bude reflektovať medzeru v pracovných povinnostiach nás oboch a súčasne vývoj počasia a stav terénu na našej záhrade.
A tak sa v jeden slnečný štvrtok dopoludnia na námestíčku v dedine objavil nákladiak s prívesom, v ktorom bol teleskopický nakladač s vidlami. Nakladač zišiel po rampe z prívesu, z nákladného priestoru naložil najprv dve veľké kocky starej slamy, na podstielku zvieratám nepoužiteľnej, a vedený umnou rukou môjho priateľa doviezol sto metrov k domu svoj náklad, ktorý ponad plot zložil šikovne do predzáhradky. Po ďalších dvoch kockách prišli na rad kubíkové bagy s drevnou štiepkou. Pár krát sa otočil, kým všetkých sedem bagov skončilo pred domom, z toho tri priamo na ceste, ktorú sme plánovali spevniť.
Cítil som sa ako v starom slovenskom filme z vidieka
Trvalo to asi hodinku, kým všetok náklad skončil v našej záhrade a nakladač opäť v prívese. Muselo to byť zaujímavé a nezvyklé divadlo, keď to donútilo jednu staršiu pani, skoro až babku, vyjsť s metlou na cestu a zametať prach. Ako v slovenskom filme 😀 Zametajúc sa obzerala, ktože to jazdí na tom stroji, čo je to za stroj, kam to vozí, čo to vozí a určite jej v hlave vŕtala otázka, na čo je to všetko dobré. Čo tí špekulanti z mesta v tejto záhrade zase stvárajú…
Keď priateľ svoje mašinky odviezol, vzal som lopatu a dal som sa čistiť asfaltovú cestu od kusov blata, ktoré po sebe nakladač na ceste zanechal. Okrem iného som si všimol, ako iná žena v inom dome „musela“ práve teraz, na obed, čistiť žalúzie na oknách do ulice…
Popoludní sme sa do záhrady vrátili s Olinkou, aby sme tie tri bagy štiepky, ktoré sme zložili na dvor, aj rozhádzali po povrchu. Keďže vrecia boli dosť staré a nie v najlepšom stave, tak sme ich na boku rozrezali a štiepku nechali vysypať na trávu. Odtiaľ sme ju lopatami rozhádzali po celom povrchu vo vrstve asi 5 cm.
Opäť bolo zaujímavé sledovať reakcie susedov. Niektorí len mlčky pozerali do nášho dvora, iní sa rovno opýtali, čo robíme, ďalší len konštatoval: „Hnojíte?“. Olinka sa snažila jednému vysvetliť, že je to drevná štiepka, ktorá spevní povrch a zabráni jeho poškodeniu, ale keď som videl jej márnu snahu, povedal som jej: „Nevysvetľuj, nechápu to. Keby tomu rozumeli, už dávno to tak majú.“ Na čo sa Olinka len zasmiala a po mojom vzore každému len pritakala na to, čo si sám myslel.
Štiepka z dreva je prírodný materiál
Mnoho ľudí mi radilo, ako urobiť drenáž a odvodniť celú spodnú časť záhrady a dvora. Každý mal iný nápad na drenáž. No my sme nekúpil záhradu preto, aby sme do dvora nasypali tisícky eur a tony makadamu. Drvené kamenivo by celkom iste spevnilo rozmočený trávnik. No kolesá by kamenivo zatlačili hlbšie do zeme a už nikto by (za rozumné peniaze) ten kameň z pôdy nedostal von.
Štiepka rozsypaná po povrchu tiež spevní trávnik, rozmočený po jarných dažďoch. Na rozdiel od kameňa do seba nasaje značné množstvo vlhkosti a súčasne svojím členitým povrchom urýchľuje výpar vody. Samozrejme, že po čase zhnije, teda rozloží sa. A tým dodá do pôdy živiny. Ale neokyslí pôdu, ako by to urobila drvená kôra z borovice, predávaná ako mulč pre záhradkárov. Tá je kyslá až až, ako ukazuje silný výskyt machu v trávniku. Takže ten zo susedov, ktorý konštatoval, že hnojíme, mal vlastne pravdu 😉
O pár dní už sme po rozsypanej štiepke jazdili autom aj prívesom a žiadne koľaje sa nekonali. Teda až na jednu, keď som zacúval s vlečkou priďaleko a zišiel z vrstvy štiepky do trávy, tak pol metra dlhá koľaj ostala. O pár dní sme vo dvore parkovali tri autá a tiež bez známok poškodenia povrchu.
Drevená štiepka ako ochrana trávnika sa nám osvedčila. Dúfam, že do jesene nám zásoba vydrží a potom už si budeme vyrábať svoju vlastnú. Drvič je na ceste a stromy a kríky nasadíme do našej záhrady čo nevidieť.
Pingback: Sťahovanie nádrže na vodu | Moja záhradka
Kde sa dá štiepka na tento účel zohnať v nitrianskom kraji? Hľadám neúspešne už veľmi dlho.
To naozaj netuším. Ja by som prezrel inzeráty alebo si sám jeden dal. Sú firmy, ktoré štiepkujú drevo a haluzinu na palivo. Alebo sa dohodol so susedmi, že ich zadarmo zbavím haluziny a kúpil si veľký štiepkovač 😉