Už vlani sme starú ohradu na západnom konci záhrady nahradili pletivovým plotom a osadili veľkou bránou. Kedykoľvek tak môžeme prejsť na hornú lúku a pritom máme záhradu uzatvorenú. Bežný zámok sme na zimu doplnili ďalším zámkom na reťazi. Po minulej skúsenosti.
Prišli sme jeden deň do záhrady a sused nás upozornil, že už od rána máme otvorenú bránu, či o tom vieme. Prekvapilo nás to. Zistil som, že sa posunul jeden stĺp a vypadol jazýček zámku z drážky v druhom krídle brány. Vplyvom vody v pôde a sucha, tak ako sa striedajú, sa trochu stĺpy brány voči sebe hýbu. Tak dva až tri razy za rok sa trochu zmení vzájomná poloha stĺpov voči sebe. Vtedy musím ladiť medzeru medzi krídlami či už na závesoch alebo na zarážke na krídle. Je to daň za to, že brána nemá spoločný železobetónový základ, ale dva samostatné stĺpy v betónových základoch. Ani hĺbka 90 cm nezaručuje nehybnosť.
Keď chodíme do záhrady každý deň a sú tam aj susedia, nehrozí, že by niekto cudzí nám behal po záhrade. No teraz po zmene času sa nám už po práci nevyplatí chodiť do záhrady každá deň a riskovať, že by sa brána otvorila a zostala tak niekoľko dní nechceme. Hrozí „útok“ jelenej a srnčej zveri na ovocné stromy. Raz nám to stačilo a urobíme všetko pre to, aby sa takáto situácia neopakovala.
Preto som použil podobne ako pri bráne vo dvore oceľovú reťaz a plastovú bužírku. Vymeral som si reťaz, skrátil ju, natlačil do obalu a zamkol ju visacím zámkom. Ku kľúčom od záhrady pribudol tretí kľúč. Keď budeme chcieť prejsť veľkou bránou na lúku, okrem zámku v bráne odomkneme aj visací zámok. No keď budeme cez týždeň v meste, nemusíme sa obávať, že sa vplyvom vody v zemi stĺpy posunú a brána zase otvorí.