Prvý mráz

Tak prvý skutočný mráz tohto roka prišiel koncom októbra. Predpoveď nič také nehlásila, o to viac nás prekvapili škody v záhrade. Mrzí to o to viac, že nasledujúce určite ešte teplé dni by dávali šancu najmä zelenine. Takto sa dostala záhrada do pochmúrneho módu.

Prvý prízemný mrazík sme mali za sebou asi pred mesiacom. Skutočne prízemný trochu poštepil rastliny tesne nad zemou, ale na pol metra vysoké vyvýšené záhony sa nedostal. V pohode dozrievali ďalšie paradajky a papriky a tiež sem-tam nejaká uhorka na tekvicovisku. Zeleninu zbytočne neoberáme, keď ju nestíhame jesť, lebo na stonkách vydrží dlhšie, ako odtrhnutá v miske. Nezavárame a nekonzervujeme, radšej spracujeme či skonzumujeme čerstvé. A keďže sa blížilo ochladenie, preventívne Olinka obrala najkrajšie papriky zo záhonov, keby predsa len mrzlo. Ale na viac ako týždeň sa neoplatí oberať zásobu, zvädne to v kuchyni. Pár kilo sa tak dostalo do domu, kde mrazy nehrozia.

Už príchod do záhrady avizoval, že to bolo horšie, ako avizovaných plus dva nad ránom. Muselo mrznúť a mrzlo vyššie, ako len tesne nad zemou. Capce a kapucínky mali smutne zvesené hlavičky. Teplomer ukázal minimum -1,1 °C pol metra nad zemou 🙁

Zvyšky tekvíc signalizovali farbou a tvarom listov, že mráz dosahoval výšku až meter nad zem! Keďže hokkaido sú už dávno pod strechou, nevznikla nám žiadna škoda a pomrznuté stonky sa Olinke ľahšie dávali dole z oporných kari sietí. Zostanú ležať na záhonoch ako mulč, zvyšky po ich rozpade (a pohnojení záhona) pôjdu do kompostéra až na jar pri prvom mulčovaní senom alebo štiepkou.

Zato pohľad na papriku bol vo štvrtok žalostný. Pomrznuté listy a menšie plody sú zrelé už len do kompostéra, kde sa medzitým po jablkovej kalamite hladina už trochu zľahla. Vo vnútri paprikových kríčkov, kryté listami, ostalo niekoľko plodov, súcich na konzum. Vidím to na zapečenú hokkaido tekvicu s paprikou 😉

Menšia paprika na vedľajších záhonoch to má tiež už zrátané, rovnako ako niektoré kvety.

Ale že by pomrzli trnky, aby už boli sladké a dali sa jesť, to nie. Na to si asi budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Takéto jedno mrazivé svitanie úplne stačí na to, aby záhrada zmenila svoju tvár. Nasledujúce dni budú v znamení upratovania. Niektorí susedia už majú záhrady zazimované, čo znamená že podľa kalendára kompletne pozberali jednotlivé plodiny a vyčistili záhony, čím ich vystavili na pospas vetru a slnku a potom sa sťažovali, že je zem suchá a tvrdá, nemajú aspoň depresívne pocity. Na druhej strane sme ponechaním rastlín na záhonoch si výrazne predĺžili dobu, po ktorú máme prístup ku kvalitnej a zdravej vlastnej zelenine a nemusíme chodiť do supermarketov.

Je pravda, že zamrznuté a vlhké vňate zeleniny dobre nehoria, ale nemáme v úmysle zadymiť celú dedinu, ako sme to zažívali zo všetkých strán posledných desať dní. Pretože zamrznutá zelenina aj vňať je skvelým zdrojom živín, ktoré sa z kompostu dostanú budúci rok opäť na záhony, aby podporili rast novej úrody.

Hoci usmrkaný koniec októbra nemá dôvod vyvolávať príjemné pocity v nás, je to prirodzená súčasť prírody a prírodných cyklov. Za celý rok sme si užili dosť ovocia aj zeleniny, dopestovanej v podstate ako hobby, bez nejakej driny a bolesti a určite sme sa s ňou najedli dosť vitamínov, stopových prvkov aj vlákniny, aby nás obchádzal nie len hlad, ale aj choroby.

Októbrový nočný mráz dal symbolickú bodku za tohtoročnou sezónou zeleniny. V nedeľu nám prepnú hodiny a do záhrady sa už po práci nedostaneme, bude už tma. Ostanú nám len víkendy. Myslím, že nám to bude stačiť, pretože úroda je pozberaná a za tie tri sezóny, čo tu gazdujeme sme hádam urobili všetko, čo sme potrebovali, aby sa nám tu gazdovalo aj žilo a oddychovalo dobre. Od pestovania aj budovateľského úsilia si dáme trochu pauzu a budeme sem chodiť len na víkendové prechádzky s čajom z termosky 😉