Dnes bude článok bez fotiek. Z jednoduchého dôvodu. 11. októbra pršalo, že by svokru von nevyhnal. Ale čo sa dá robiť, keď iba tento deň mohla mať Olinka dovolenku, museli sme bordel z domu a záhrady vyviezť tento deň. A komu by sa v daždi chcelo fotografovať?
Veľké upratovanie po tretí raz
Počas prác v dome a na záhrade sa nám postupne zbieral rôzny odpad. Mali sme ho roztriedený podľa druhu v krabiciach z papiera, plastových vreciach aj bedničkách. Niečo bolo v dome, niečo na gangu. A keďže sa blížila zima a viac sme ho neplánovali zbierať, nastal čas odviezť všetko do zberného dvora.
Najväčší objem predstavovali polámané kúsky škridlí zo záhrady a okolia dreveného prístreška. Kedysi možno fungovali ako spevnenie mokrého terénu, ale zaborené do pôdy bránili efektívnemu toku vody aj kopaniu v tých miestach. Takže sme sa rozhodli, že pôjdu zo zeme von. Vo výsledku v tých miestach klesla úroveň terénu, budova nie je toľko zmáčaná na stenách. Dopĺňali ich kusy opadanej omietky a prachu zo stien z vnútra miestností. Plus nejaké plastové nádoby opotrebované, nejaký papier. Takto sa to nezdá, ale vo veľkom kombíku som sklopil zadné sedadlá dopredu, natiahol ochrannú plachtu a po strechu auto naložil.
Keď sme sa vrátili zo zberného dvora, naložili sme naše auto ešte raz. Pretože toho bolo tak veľa. Ešte raz sme sa otočili vo zbernom dvore a vrátili sa do nášho dvora. Už som mohol zadné sedadlá narovnať, pretože na posledný zvyšok odpadu mi stačil kufor. Stará zhrdzavená reťaz, nejaké železné zvyšky už nepoužiteľné a rozstrapkané laná. Možno by sa dali využiť, ale keďže nemôžem veriť ich pevnosti, radšej som sa rozhodol ich zbaviť, nech nezavadzajú. Keby som náhodou lano potreboval, viem kde ich majú a kúpim si nové s garantovanou pevnosťou.
Takže poobede, kedy sme si niečo zajedli a dali si kávu, skrytí na gangu pred drobnými kvapkami, sme náš pracovný upratovací deň, tretí veľký v tomto roku, zakončili návštevou zberných surovín, ktoré máme po ceste domov. Vyložil som všetky železné kusy a dostal sme za ne dve eurá štyridsať osem centov. Ešte že som nemusel zachádzať…
Priznám bez mučenia, že som s takým rozsiahlym upratovaním najmä pozemku, aké sme museli tento rok absolvovať, nerátal. No zdá sa, že to máme za sebou, stačí dokončiť práce v dome, ktoré sme si nechali na zimu a už žiadne veľké odvážanie by sa nemalo konať. A nabudúce už bude článok aj s fotkami a o niečom určite príjemnom, nie ako je odvoz odpadu z domu a zo dvora.
