Po šiestich rokoch hospodárenie na pozemku v kopci ako v záhrade sme trošku zmenili jej výraz a zameranie. Napĺňame v hĺbke duše skrytú víziu prerodu zanedbaného pozemku v rodový grunt. Statok ako miesto pre život rodiny, ktorý ponúka, v rámci aktuálnych možností, čo možno najviac pre život jeho obyvateľov. K flóre sme pridali faunu.
Nie, že by u nás bolo málo živo! Okrem ohromného množstva vtákov, ktorí požierajú hmyz bez ohľadu na to, či je škodlivý alebo užitočný a ktoré vyťahujú zo zeme dážďovky, ktoré si chováme ako v bavlnke a tiež obžierajú nie len šťavnaté plody kríkov a stromov, ale na jar obžierajú aj rozvíjajúce sa púčiky, sa tu potuluje neskutočné množstvo cudzích mačiek. Ale že by to bolo vidieť na populácii vtákov a hrabošov? Šťavnatý obsah mačacích konzerv z reklamy od susedov je pohodlnejšie dostupný. Prišiel čas vyrovnať skóre.
Záhrada bez zvierat má nespornú výhodu. Keď sa v nej pár dní neobjavíte, (takmer) nič sa nestane. V zime môžete neprísť aj dva týždne, v lete je lepšie zaobstarať si polievacích náhradníkov. Po zbere úrody dokonca môžete ísť na dovolenku. A keby ste v záhrade neboli rok, tak to vyrieši dobrý krovinorez.
Horšie je to so zvieratami. Tie si vyžadujú každodennú starostlivosť, nemajú vypínač a niektoré potrebujú kŕmiť dva razy denne. A pokiaľ nie sú zatvorené celý deň v chlieve, tak ich ráno vypustiť a večer skontrolovať a zavrieť. Pre zamestnaného človeka celkom oriešok. A okrem zásob krmiva a ich skladovanie musíte vyriešiť aj „odpadové hospodárstvo“. Čo s hnojom.
Všetky tieto otázky a rôzne odpovede na ne mi vŕtali hlavou takmer celý minulý rok. Veľa voľného času som venoval zisťovaniu informácii jednak od známych, jednak na internete a tiež prepočtom nákladov pri rôznych možnostiach. A samozrejme som kalkuloval prínosy, ktoré za to môžeme dostať. Koncom leta som bol presvedčený, že chovať v našej záhrade v kopci sliepky sa oplatí a že to zvládneme. Tiež som presvedčil Olinku, že to od nej nebude vyžadovať veľa práce navyše a že prínosy chovu sliepok budú jednoznačne prevažovať. A že mám aj plán „B“, teda likvidáciu chovu na zimu, keby sa ukázali nejaké nepredvídateľné okolnosti.
Kombinácia rastlinnej a živočíšnej výroby, použijúc tento moderný až sprofanovaný pojem, umožňuje vytvoriť uzavretý cyklus hospodárenia so surovinami, kedy na statku nevzniká odpad z vlastnej produkcie. Keďže našu záhradu opúšťajú len viacnásobne použité a recyklované plastové obaly, ktoré sa už naozaj nedajú nijako využiť, znamenalo by to pre nás menej priameho materiálu do kompostéra, na druhej strane zase prísun slepačieho hnoja, čo pre zeleninové záhony nie je zlá správa.
Hlavným prínosom chovu sliepok má byť pravidelný prísun čerstvých vajec pre celú našu rodinu a občas aj slepačieho mäsa, hlavne s vedomím, že vieme, čím sme sliepky chovali a teda vieme, čo jeme a že nejeme nič, čo do zdravého jedla nepatrí. Lebo tu ide aj o naše zdravie a odolnosť. Vedľajším efektom by malo byť dlhodobé zníženie nákladov na potraviny a naša potravinová bezpečnosť. Teda dostupnosť (časti) potravín nezávisle od politickej a ekonomickej situácie a zdravotná bezpečnosť našich potravín. Chceme jesť zdravo, aby sme sami ostali zdraví a odolní kadejakej pliage.
Ako teda spojiť túžbu po vlastných vajíčkach s potrebou každé ráno na svitaní sliepkam otvoriť kurín a večer ho bezpečne zatvoriť pred predátormi? V záhrade mimo trvalé bydlisko, keď chodíte do práce?
„To sme vždy takto robili“ je síce v našom okolí častá, no rozhodne nie správna odpoveď. A naši susedia aj naši čitatelia už vedia, že zvykneme robiť veci inak 🙂 Nič nehodlám pred vami tajiť. Dnes už máme sliepky v záhrade (môžem ešte používať toto slovo?) a máme svoje vlastné slepačie vajíčka. Detaily nášho chovu vám samozrejme priblížim. Už je vám jasné, na čo som robil v zime podestu a ďalšie články budú v krátkom čase nasledovať.
A vy medzitým môžete navrhnúť, na čo všetko sa dajú slepačie vajíčka využiť, keď už máte varené vajíčko na raňajky takmer každý deň, keď už máte aspoň raz do týždňa volské oko alebo praženicu a zvyšok rodiny sa učí pripustiť, že vajec je vlastne neobmedzené množstvo a pri ich konzumácii netreba premýšľať nad ich cenou a dostupnosťou. Že už netreba zvažovať, kedy a koľko ich kúpim a že s nimi netreba šetriť. Aj u nás to chcelo opäť drobnú, no významnú zmenu myslenia v tomto smere. Ako prvé „dostali na frak“ moje raňajky. Nebojte sa, nebývam teraz po nich hladný. Len som jednu živočíšnu bielkovinu (kupovanú z „pochybných zdrojov“) vymenil za vlastnoručne vyprodukovanú. Moje raňajky sú teraz o niečo pestrejšie a o niečo lacnejšie 😉