Záhrada v kopci

Doviezli sme mládky

Koncom marca sme si doviezli naše prvé sliepky do nového kurína. Na jednej strane sme sa veľmi tešili, na druhej sme mali aj isté obavy, predsa len naše vlastné skúsenosti sú nulové, z detstva si toho pamätáme niečo a naštudovanie si dostupných zdrojov nestačí. Aké to bude? A ako sa budú správať sliepky?


V decembri som odhadoval, že budeme schopní prijať sliepky najskôr v apríli, na druhej strane už by nemala byť veľká zima, aby trpeli chladom. Na základe referencií z okolia (kvalita mládok, zdravotný stav…) som ako dodávateľa zvolil Matejov dvor. V ponuke mali marcovú dodávku 12-14 týždňových mládok, v apríli 8-10 týždňových kuríc. Keď prišla SMS, že o dva dni dovezú mládky na odber, bol som šokovaný. Bolo to takmer o mesiac skôr, ako som plánoval, takmer mesiac skôr pred dokončením kurína!

Čo už, kurín som dostal do stavu, že sa v ňom dali mládky bezpečne ubytovať. V sobotu sme ich dali do domčeka pre sliepky a chvíľu ich vyplašené pozorovali. Pretože už bola skoro tma, fotil som ich až v nedeľu.

Naše mladé sliepky mali mať podľa dodávateľa 12 až 14 týždňov. Takže aj pri nočných teplotách okolo 3 – 5 °C by mali mať termoreguláciu OK, hoci som si uvedomoval, že prišli z haly 22 °C.

Že nie je hotový výbeh mi až tak nevadilo. Nové sliepky by aj tak mali byť aspoň tri dni zatvorené vo svojom novom príbytku, aby si naň zvykli a aby sa im „vynulovalo GPS“. Každý deň aklimatizácie som im dvakrát denne dopĺňal kŕmnu zmes, ktorú som si objednal v jednom 20 kg vreci spolu so sliepkami a vodu som čistil a menil niekoľkokrát denne.

Pri rozhodovaní o nákupe sliepok sme zvažovali viaceré možnosti. Jednou z nich bolo zaobstarať si čistokrvné sliepky. Každá „odroda“ má svoje špecifické vlastnosti, ale kúpiť ich nie je jednoduché a už vôbec nie v čase, ktorý sa vám hodí. Získať kurčatá od známeho som prešvihol a tak nakoniec zostala možnosť kúpiť „priemyselné“ sliepky z liaharenského systému, teda hybridy.

Nič proti nim, ale za pätnásť rokov ajťákovania v hydinárni som k niečomu predsa len pričuchol. Ale na začiatok prečo nie, môže to byť relatívne lacná skúsenosť. Výnosy rozhodne budú nižšie, ako deklarované za ideálnych podmienok, ale nechceme chovať sliepky komerčne, skôr pro-ľudovým spôsobom, ovšem bez podvádzania s výživovými hodnotami. Preto rozhodne nebudú dostávať zvyšky z kuchyne ako hlavný chod ani žiadne máčané pečivo či chlieb, veď vieme, aký je to dnes vykradnutý materiál, ani ľudia by to nemali jesť. A už vôbec nie sóju či iný GMO materiál a pochybné kŕmne zmesi, výhodné najmä cenou. To by sme si tie vajíčka rovno mohli kúpiť z hypermarketu, veď vravím, že som z brandže 😉

Vybral som si teda z konceptu Dominant a zvolil som verziu DarkShell DS109, teda hybrid zo základu francúzskych sliepok Marans, čierny ráz medenokrký. A dúfal, že väčšina ich bude veľmi podobná vzoru.

Jedna. Jediná z tucta. Zopár z nich má náznaky, polovica je takmer úplne čierna. Len to perie na slnku ide pekne do modra 😉

Maransky majú svoje špecifické vlastnosti, ale najmä preto, že neplánujeme mať naše sliepky stále zatvorené vo voliére, ale ich aj púšťať do variabilného výbehu v záhrade, zvolil som čiernu farbu, ktorá je pre lietajúce dravce menej výrazná, než obvyklá biela. V záhrade sa nie len napasú čerstvej trávy, ale aj z bohatých zásob hmyzu a očakávame, že nás zbavia mnohých škodcov ovocných stromov, ktorí prezimovávajú v tráve pod korunami.

Sliepky sme od nedele rána viac-menej pravidelne pozorovali. A oni pozorovali nás. A zvykali si na zvuk uťahovačky a iných nástrojov, ako sme postupne dokončovali kurín a výbeh. Ale to už je iný príbeh.


Ako bude reklama vypadať?
-
Chcete tu reklamu nastálo len za 500 CZK?
Zobraziť formulár pre nákup

1 Komentár

  1. Pingback: Pupenec už nie je problém - Moja záhradka

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.