Som novým spoluvlastníkom tejto veľkej záhrady, ktorú ešte ani celú nepoznám. Vybral som si Ďusiho a Olinku, aby sa o mňa starali a aby som ich niečo nové naučil aj sa ja naučil niečo od nich. A aby som ich mohol strážiť a ochraňovať. A robím to už celú večnosť. Už tri týždne som pánom tejto záhrady!
Pripravili mi skvelé privítanie, po náročnej ceste autom ma ubytovali vo veľkej voliére a peknej novej búde. Okrem toho ma tu čakali nové hračky aj misky s vodou a mojimi obľúbenými granulkami. Hračky neskôr pribudli, myslím, že najmä Olinke som padol do oka, lebo mi rastú zúbky a všetko hryziem. Vlastne by som len chcel hrýzť, lebo Ďusi na mňa dáva celý deň pozor, ukazuje mi záhradu a učí ma tu pohybovať sa po tých správnych chodníčkoch. Je to prísny ale dobrý učiteľ a ja som poslušný žiak, ktorý len občas trochu vystrája. Ale zo všetkého najradšej spím, lebo som malý a celkom rýchlo rastiem.
Verím, že keď vyrastiem, budem ako moji rodičia, ktorí sú smelí a odvážni, ničoho sa neboja, veď obaja majú skvelé hodnotenia a ja som celkom určite zdedil ich gény. Budem ako oni a preto, ak ste:
- mačka, ktorá mojich pánov serie, lebo serie do záhonov a roznáša choroby
- potkan, ktorý sa chce priživovať na krmive pre moje sliepky
- líška, ktorá má zálusk na sliepky
- zlý človek, ktorý tu nemá čo robiť, lebo nedostal pozvanie
- cudzí pes, čo nevie, na čo je plot
- a ktokoľvek, o kom si myslím, že sem nepatrí
tak ste srdečne vítaní, s radosťou vám vyprášim kožuch a dobre sa pri tom zabavím.
Ale ja nie som len taký dedinský pes. Už som absolvoval návštevu veterinára v meste a nebál som sa, Ani uja doktora ani toho mesta. Veď vravím, že som smelý. Všetko som si dobre popozeral, ovoňal a už sa teším na ďalší výlet. Hoci som ešte maličký, nebojím sa ani schodov a všetky ľahko zvládnem.
Ale najradšej som tu na dedine. Tu je toľko všelijakých zaujímavých vecí, ktoré sa dajú ovoňať, ochutnať a kde sa môžem prebehnúť. Najradšej chodím kontrolovať sliepky, už sa ich nebojím, aj keď ma jedna skoro ďobla cez pletivo do čumáčika, ale som rýchly, uskočil som 😉 A ani sliepky sa ma už neboja, len občas sa rozletia po celej voliére, keď pribehnem veľmi rýchlo.
Veľmi rád sa nechám hladkať od svojich majiteľov aj ich návštev. Len asi budem veľmi namyslený, keď všetci, aj v meste, o mne hovoria, aký som pekný psík. A keby ste vedeli, aký som rýchly, ako blesk! Ale je to tu do kopca, tak sa ešte rýchlo unavím a potom oddychujem pod veľkým slnečníkom. Ale keď sa Ďusi niekam pohne, vždy ho nasledujem a stále sa mu motám pod nohami, musí dávať na mňa pozor. Ale som poslušný, základným povelom už rozumiem, aj keď sa občas tvárim, že nerozumiem, čo po mne chcú. Ale oni majú takú tajnú zbraň na mňa, vedia že ľúbim tie malé piškotky 😉
Tak teraz už viete, kto je tu pánom a nie aby vás napadlo prísť sem neohlásení a nepozvaní. Najmä tie potvorky zozadu cez plot, s vami si to rýchlo vybavím. Ale teraz už idem spať, lebo deň je horúci a náročný a musím byť oddýchnutý, aby som toho ešte veľa stihol a zažil. Tak zatiaľ sa majte, haf, haf.
Pingback: Aj vám mačky robia škodu? | Dobre a zdravo žiť ľahko