Starším ročníkom možno nadpis dnešného článku pripomína populárnu pesničku slovenského speváka. No článok bude o inom. Kým v pesničke sa čas kráti, v záhradách sa skôr predlžuje. Alebo lepšie povedané naberá na rýchlosti? Einstein by v tom mal so svojou teóriou relativity jasno.
Toto číslo, ktoré mi na chvíľu pripomenulo dobu vojenskej služby v Kašperských Horách, spomenul jeden ovocinár na prednáške na tohoročnej záhradkárskej výstave v Trenčíne. Podľa neho a jeho pozorovaní vegetácie ovocných stromov je oproti ustáleným zvyklostiam jar rýchlejšia o 22 dní. Vidno to na čerešniach asi najviac. Kto sa chce na 1. mája bozkávať pod rozkvitnutou čerešňou, mal si ju vyfotiť do mobilu a potom sa bozkávať pod zdvihnutým mobilom.
Vegetácia nastupuje do bujného rastu skutočne asi o tri týždne skôr, ako sme boli zvyknutí aj v našej záhrade. A to mi urobilo dosť škrt cez rozpočet prác. Pôda je vlhká od predchádzajúcich dažďov a vzduch teplý, všetko rastie skutočne ako z vody. V teplom počasí porozkvitali stromy a kríky, tráva začala rásť ako splašená a zrazu nevieme, čo skôr. Čo som si vykosil na nízko pás trávy pre pokračovanie prekládky plota, môžem kosiť zas, lebo som sa ani o jeden stĺp nepohol. Ale kosiť som musel aj na iných miestach oveľa skôr, ako som plánoval. Ešte sme neskončili upratovanie nového pozemku za kurínom od náletov, ale aj kadejakého komunálneho odpadu, a už posledné miesta zarastali trávou tak, že som len tušil, kde som ten bordel nechal alebo nazhromaždil. Väčšina ho už bola preč, ale ísť krovinorezom do takého priestoru je riziko. Zvolil som preto o niečo slabší akumulátorový krovinorez z Lidla a použil strunu 2,4 mm. Takže trávu aj čerstvé nálety som skosil, ale ak som trafil niečo tvrdšie, radšej uletela struna alebo zastavilo kosačku, ale som neublížil sebe ani druhým. A po pokosení som radšej dokončil upratovanie, aby ďalšie kosenie už nebolo také rizikové.
Novú predzáhradku som kosil už dvakrát, lebo hoci sú púpavy pekné a aj liečivé, keď je raz niečoho priveľa… Začali sme za pomoci starého kompostu a drevnej štiepky vyrovnávať ten „tankodrom“, ale kým to bude, zatiaľ sa nedá kosiť elektrickou kosačkou so zberným košom, takže opäť krovinorez na baterky. Elektrickou som pokosil pred starým domom a okolo prístrešku so solárnymi panelmi, ktoré tú kosačku poháňali 😉 A samozrejme aj nabíjali baterky.
Tie tri týždne samozrejme chýbajú inde. Kopa vecí mala byť hotová, napríklad kompost prevezený do vyvýšených záhonov, ale teraz nás čaká daždivá dekáda, takže to zase nebude. Zase ale zvýši čas na osadenie na novo natretej oceľovej mreže na jedny dvere a tiež, keďže nebude toľko svietiť slnko, budem môcť dokončiť drobnosti na našej fotovoltickej elektrárni.
Našťastie vinič aj stromy sú ostrihané, semená paprík a paradajok vyklíčené, nejaké zemiaky zasadené do vedier, aj dva záhony Rozuma sú osadené aspoň sčasti. V ovocných sadoch som stihol vykosiť naše obľúbené „náučné chodníky“, tak zvyšná tráva teraz v tom daždivom ochladení môže rásť bez toho, že by sme sa ňou museli pri prechádzkach brodiť.
Posun jari do skoršieho termínu však neznamená, že by sme sa nemali báť poklesu teplôt až do prízemných mrazov. Tento strašiak záhradkárov môže narobiť veľa škody ešte aj tento rok. Každý rok zmrzne nejaké ovocie a „za uši“ dostane aj nejaká zelenina. Ja si však pamätám celkom veľa, tak viem, že takéto výkyvy počasia, či už do plusu alebo mínusu, trvajú tak sedem až desať rokov. Nič s tým nenarobíme, len sa musíme zmieriť alebo prispôsobiť. Stále častejšie u nás spomíname slovo „skleník“. Miesto na neho už máme, len čas a peniaze.
