Záhrada v kopci

Hagopurom chránime záhradu pred zverou

Srnčej a jelenej zveri je v okolí našej záhrady neúrekom a minimálne raz do roka sa dostane aj za plot k nám. S prichádzajúcimi mrazmi a snehom sme opäť urobili nevyhnutné opatrenia. Chceme chrániť naše stromy a kríky pred ožratím.

Ja si pamätám už fakt veľa a zatiaľ aj dobre, takže mne môžu vravieť ochranári a ekoteroristi čo chcú, mám svoje skúsenosti. Toľko srnčej a jelenej zveri v okolí nebolo nikdy za posledné polstoročie. A keďže jej je stále viac a viac, a územia s potravou je stále rovnako, tak sa zver tlačí dolu do záhrad.

Poviete si: „Postav ploty“.
Veď sme ich aj postavili. No ale hlad je hlad a aspoň raz ročne máme srnu aj v oplotenej časti záhrady. Jednoducho nájdu si niekde cestu do niektorej zo susedených záhrad a potom ploty medzi nami popreskakujú, niekde prevalia a škoda je na svete. No odkedy máme psa, tak sa u nás dlho nezdržia, lem mňa potom zdrží oprava plota.

Okrem kompletného oplotenia spodnej časti záhrady sme okolo stromov, vysádzaných na hornú neoplotenú časť, postavili individiuálnu ochranu zo zváraného pletiva výšky 180 cm. Kruh z pletiva dlhého 125 cm je zakopaný do zeme asi 30 cm a spevnený kolíkom, takže sa srny ku kmeňu stromov nedostanú, odskáče si to len nejaká halúzka, čo neohrozuje samotný život stromčeka.

Aby sme ale zver nelákali ku stromom, po napadnutí snehu, kedy sa im sťaží hľadanie potravy v celej prírode, som obišiel náš pozemok a aplikoval na kryté adaptéry aj na drevo Hagopur – pachový odpudzovač. Osvedčil sa nám aj v minulosti. Po dvoch týždňoch vždy aplikujem jeden z dvoch pachov, po daždi aj skôr.

Sprievodcu po pozemku mi robil náš psík. Kým minulú zimu reagoval dosť podráždene na pach, aj na mojich rukách, tento rok si už vôbec nič nevšímal. Je zvyknutý, že odo mňa mu nehrozí nijaké nebezpečie a čo mám alebo robím ja, je bezpečné aj pre neho.

Z mnohých miest aplikovaného spreja sa pach vetrom dostáva na celý pozemok pri akomkoľvek smere vetra a trochu „spríjemní“ srnám a jeleňom cestu cez náš pozemok. Nie je to nijaká divá príroda, je to potravinová záhrada v intraviláne obce. A zviera nemôže byť viac, ako je človek a ním produkované potraviny. Najmä, keď tu nikdy predtým neboli.

Ale bolo by tu jedno riešenie. Ochranári mi každý deň donesú za bedničku biopotravín a ja nechám ich srny pobehovať po mojej lúke.

Súvisiace:  Voda na pozemku

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.