Koncom druhej aprílovej dekády dorazilo výrazné ochladenie, pripomínajúce májových zmrznutých. Aj by to sedelo na aktuálny posun počasia, ako to tvrdia niektorí ovocinári. Kiež by to boli posledné mrazové škody túto jar. Priesady zeleniny našťastie ešte vonku nemáme.
Každý deň predpoveď aj skutočné teploty sa blížili k nule. A každé ráno som sledoval,koľko naozaj v noci bolo a aké sú škody. Lebo okrem kvitnúcich stromov a kríkov sme mali v kuríne malé kuriatka, ktoré by mali mať stálu teplotu 18°C. A v noci sa teda museli riadne chúliť k sebe.
Najhorší pohľad na záhradu bol v piatok ráno. Predpoveď tesne nad nulou, prax (ako vždy často) o dva stupne menej. Kurín 0,8°C, záhrada -2°C. Na prvý pohľad žiadna katastrofa, no pri bližšom zhliadnutí kvety jahôd mali ďaleko do žltej farby. Taká pekná úroda sa ukazovala, ale 80% kvetov je pomrznutých. Skrátka dolná časť záhrady je na mráz náchylná. Na Ú-čkach, pri terase aj vo vinici bude jahôd pomálo. Oveľa lepšie sú na tom jahody vyššie okolo stromov. Paradoxne, listy orechov, až do výšky 2 m, sú na okrajoch stromov sčernané, tiež ich chytil mráz. A jeden mladý vinič tiež pomrzol.
Sobotňajšia detailná prehliadka ukázala, že škody sú oveľa väčšie. Gaštan Volou zmrzol, viničné výhony, moruše, hurmikaki, asimina, palečník aj figy. A zemiaky. Ovocia bude toho roku zrejem opäť pomálu.
Zopár ľudí nám vravelo, že prikryli jahody netkanou textíliou. To pomáha, to vieme. Zachrániť jeden jediný záhon dlhý šesť metrov nie je problém. No na Ú-čkach sa bavíme o ploche asi 15 m2, jahody vo vinici majú do 20 m2 a na ďalších miestach nie sú súvislé plochy, skôr hniezda. Pod stromami, pri plote, pri ďalším hrozne na „baletky“. A nesmiem zabudnúť v predzáhradke na rôznych miestach.
Toto všetko zakrývať by sa možno dalo, keby sme nemali na gazdovstve inú robotu. A iné ovocie. A keby tie jahody boli na jednom či dvoch miestach. No sú rozťahané na dĺžke asi 120 m, vždy na inom druhu miesta a inej nadmorskej výške či polohe vo svahu. Tak ako všetko u nás, všade majú iné podmienky. Takže či je mráz, mokro, sucho, teplo, vždy niekde prežijú a niekde nezarodia. No pri tom množstve, čo toho máme, máme vždy dosť úrody a často viac, než niekto, kto musí svoju trošku zachraňovať.
To je výhoda extenzívneho spôsobu pestovania. Som presvedčený, že v spojení s permakultúrnym, prírodným, regeneratívnym spôsobom je to časovo aj finančne menej náročné, ako extenzívne pestovanie na malej ploche. A v kombinácii s pestrým druhovým zložením rastlín na záhrade máme vo výsledku dostatok úrody ovocia, hoci môže niečo zmrznúť a niečo trpieť suchom. Máme dosť z každého druhu a máme dosť druhov ovocia po celú sezónu.
To je naša odpoveď na častú otázku: Na čo vám to toľko je?
