Záhrada v kopci

Konečne dážď. A krúpy.

Nezvyčajne teplý a suchý apríl a začiatok mája postupne vyčerpával zásoby vlahy v pôde. Nie len susedia s rotavátormi upravenými záhonmi, beznádejne vysušenými slnkom, ale aj my so zamulčovanými hriadkami sme túžobne očakávali, kedy príde jemný májový dáždik a ovlaží záhony aj trávnik.


Deviateho popoludní sa zrazu zamračilo, aj napriek predpovedi počasia pre našu oblasť, a z ťažkých oblakov začala k zemi klesať voda. Vcelku príjemný dážď sprevádzali ostré blesky a silné hromy doslova neďaleko od nás, ale to všetko sa dalo so stoickým pokojom sledovať z bezpečia a sucha nášho domu. Až kým nezačali klepotať na strechy domov krúpy.

Tušili sme pohromu na ovocných stromoch, kde by ťažké krúpy mohli poškodiť alebo pozrážať zo stromov práve sa vyvíjajúce plody. Odložil som šálku s kávou a zobral do ruky fotoaparát. V duchu som velebil múdrych hospodárov, ktorí stavali domy tak, aby gazda suchou nohou prešiel ku všetkým dverám svojho príbytku aj k maštali. Prešiel som sa po gangu a s úľavou zistil, že krúpy sú len lokálneho charakteru a biele guličky ľadu veľkosti hrachu spadli v páse dlhom asi len dvadsať metrov, prakticky len do dvora a v záhrade sa nevyskytli.

Pršalo dobrú hodinku a dobre popolievalo celú záhradu, záhony aj pokosenú lúku, kde už hrozilo, že zem bude beznádejne spálená. Prešli sme sa celou záhradou a jedinou škodou, ktorú sme utrpeli, sú políhané halúzky vŕb. Mladé zelené výhonky sú neskutočné citlivé a krehké, ak sa ich „podarí“ zohnúť k zemi, postaviť sa už nedajú. Ako keby pletivá na spodku výhonku boli prekrútené a nemajú pevnosť. Ďalej rastú, ale ležia na zemi.

Čo už, mladé výhonky neudržali ťarchu vody na svojich listoch a zvolili si polohu ležmo. Takto nám ale budú zavadzať. Keďže máme zo svojich štyristo sadeníc celkom dosť materiálu, všetky „lenivé“ výhony Olinka vystrihala nožnicami a premenila na mulč. O tom, že budeme musieť robiť selekciu výhonov, pretože tento rok je ich naozaj hodne, sme sa už rozprávali. Takto počasie za nás rozhodlo, kde začneme, aby sme udržali vŕby „v medziach slušnosti“ a neváľali sa ani na plot ani na vinohrad a netienili kvetom pri studni a prístrešku.

Za dážď sme vďační, vodu záhrada už naozaj potrebovala.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.