Záhrada v kopci

Návšteva u starostu

S kúpou pozemku súvisia aj niektoré právne úkony, ktoré netreba zanedbať. Jednak za to hrozia pokuty, jednak to nerobí dobrú krv. A pretože chceme v dedine, kde sme si kúpili záhradu, dobre vychádzať so susedmi aj s úradmi, naplánoval som si na prvú marcovú stredu, kedy sa dá predpokladať dlhší úradný deň, návštevu obecného úradu a stretnutie so starostom.


Prácu som si naplánoval tak, aby som hneď po obede mohol sadnúť do auta a vyraziť do záhrady. Najskôr navštíviť starostu a potom sa vrhnúť do práce, aby som stihol aspoň niečo, kým popoludní po práci príde Olinka druhým autom. Po víkende sme mali naše pracovné veci už vypraté a suché, tak som aj v pracovných nohaviciach a bunde vyzeral ako tak slušne. Zobral som si kópiu listu vlastníctva, veľký foťák a vyrazil.

Na poschodí budovy obecného úradu na chodbe som stretol pána, tak mu hovorím, že hľadám starostu. On na to, že nech sa páči. Tak som zakontroval: „Zdravím vás, ja vám budem platiť dane“. „To je dobre“, s týmito slovami ma pozval do kancelárie.

Informoval som pána starostu, že sme kúpili dom a záhradu, aj od koho, a aby bol v obraze, predstavil náš zámer vybudovať na pozemku ovocnú záhradu s výhľadom opraviť starý dom podľa našich možností a aj to, že tento rok plánujeme umiestniť na pozemku aj psa. Na oplátku som sa dozvedel, že priznanie k dani nehnuteľnosti musíme podať ku koncu januára budúceho roka (nič nového), rovnako ako ku koncu roka ohlásiť aj vlastníctvo psa. Miestne dane a poplatky sú na dedinách nízke, to som vedel, už keď som sa pre kúpu pozemku rozhodoval. Poplatok za smeti budeme stále platiť v meste, kde máme trvalé bydlisko, ale keď začneme s opravami, obec nám pomôže s likvidáciou stavebného odpadu. Ja som zase starostu potešil informáciou, že zelený odpad zo záhrady skončí u nás v komposte, pretože sme priaznivcami permakultúrneho spôsobu pestovania.

Po formalitách si starosta spomenul, že ma z niekade pozná, prešli sme k tomu, že som v tejto dedine dosť dlho pracovne pôsobil v dnes už neexistujúcej firme a aj v ordinácii vedľa ma pár razy videli, ale nie ako pacienta. Netrvalo veľa a starosta ma požiadal o pomoc pri zvládaní počítačovej agendy na úrade. Nechcel som ho priamo odmietnuť, len som upozornil, že som dosť časovo vyťažený, ale niečo s tým hádam urobíme.

Zo stretnutia so starostom som mal dobrý dojem. Zdá sa, že sme ho ako noví vlastníci pozemku potešili, podobne ako aj ostatných ľudí, ktorých sme už pri bráne stretli. V podobných lokalitách sa totiž často vyskytujú skupiny ľudí a rodín, ktorí za lacno kúpia starý dom, doslova ho vybývajú a zhumpľujú aj záhradu a kým odídu, robia problémy všetkým naokolo. Zjavne všetkým padol kameň zo srdca keď sa dozvedeli, že naším cieľom je záhradu zveľadiť a skrášliť.

Keďže bolo pekné počasie, najskôr som po príchode do záhrady nafotil súčasný stav záhrady a tiež som dôkladne vyfotografoval vnútro domu. Keď som totiž v minulosti hľadal nejaké fotografie starých domov, plné pavučín, nemohol som nič nájsť. Tak som si pred veľkým upratovaním najskôr všetko dôkladne nafotil zvonka aj zvnútra. Dvadsať rokov využívania domu ako hospodárskej budovy tu zanechalo svoju patinu, ktorá ale už o chvíľu bude minulosťou.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *