Bez vedier a iných nádob to v záhrade nejde. Neustále treba niečo prenášať. Olinka si obľúbila plastové pružné záhradné vedro z Lidlu. Natoľko rada s ním pracuje, že doň dáva prakticky všetko. Až raz neodhadla váhu nákladu a odtrhla na vedre uši. Nič, čo by som nedokázal opraviť.
Celé vedro je jeden plastový výlisok, vrátane dvoch uší. Práve preto, že že je celé pružné, dajú sa uši pritlačiť k sebe a celé vedro tak niesť v jednej ruke. Pravda, keď je v ňom len malý náklad. Ideálne je na prenášanie lístia, vytrhanej a presušenej buriny alebo slamy. No keď je tá burina vytrhaná aj s koreňmi, môže to vážiť oveľa viac, ako výrobca plánoval nosnosť vedra. Pri jednom takom prenose sa ucho odtrhlo a bolo po obľúbenom vedre.
Máme aj iné vedrá, aj malé aj väčšie stavebné, kalfasy, ale na niektoré práce v záhrade nie sú také praktické, ako toto zelené. Rozhodol som sa ho opraviť. Odrezal som zvyšky plastových uší a vyrobil nové.
Využil som zvyšky elektrických káblov, ktorým som obnažil konce a zahol do slučiek. Vedro som prevŕtal vrtákom priemeru 6 mm a do otvorov vložil skrutky M6x20, medzi podložky vložil zahnuté konce hliníkových drôtov z kábla. Po dotiahnutí matíc boli nové uši na svete, či teda na vedre. Olinka môže opäť v záhrade používať svoje obľúbené vedro.
