Záhrada v kopci

Novembrové výročie

Vo štvrtok bol voľný deň. Štátny sviatok, o ktorom mnohí ani netušia, aký má význam. Ale nechcem vás obťažovať politikou. Pre nás má sedemnásty november osobitný význam práve vo vzťahu k záhrade. A tento štvrtok sme oslavovali malé výročie. Ako by komunisti kedysi povedali, zvýšeným pracovným úsilím.


Ak ešte chvíľu ostanem v politickej terminológii a zablúdim do tej malej, komunálnej, tak by som mohol parafrázovať, že sme oslavovali výročie prvej zmienky o záhrade. Minulý rok totiž sme prvý krát obaja mali možnosť prezrieť si celú záhradu, ktorá bola na predaj, práve cez voľný deň 17. novembra. Dovtedy som si ju obzrel len spoza plota, od cesty a len tušil, čo všetko je na pozemku a aký je veľký.

Ale tento deň sme sa sa prešli po dvore aj záhrade, prvý raz videli studňu aj staré stromy z blízka, ukázal sa ovčín aj kopa hnoja pred ním. Videli sme dva hrdzavé ploty krížom cez záhradu aj kamenný dom s deravou strechou a stropom, obývacie miestnosti plné sena, po nejakom nábytku a vybavení ani stopy. Predzáhradka zívajúca prázdnotou a prechod do záhrady z dvora pripomínal bažinu. Horná časť pozemku zarastená starou trávou, na okraji húština krovín. Plot len okolo spodnej časti, v dezolátnom stave. A všade stopy po ovciach, ktoré spodnú časť spásali, aby ju nebolo treba kosiť.

záhrada v pôvodnom stave

záhrada v pôvodnom stave

Stačilo by aj vám, aby ste zo záhrady podľa tohto popisu alebo fotografie čo najrýchlejšie ušli? Patrili by ste do zástupu ľudí, ktorí nechápali, ako sme toto mohli kúpiť? Nevadí. My sme sa nedali odradiť, hoci jednania o kúpe neprebiehali úplne hladko. Mali sme totiž víziu. Sen alebo predstavy, ak chcete, poťažmo plány. My sme videli, v čo sa dá tento pozemok premeniť. Vedeli sme, ako zo škaredého káčatka urobiť krásnu labuť.

Prvá jeseň

Prvá jeseň

Jeseň v záhrade

Jeseň v záhrade

Tieto dve fotografie ukazujú, ako sme sa k svojej predstave o peknej a užitočnej záhrade priblížili za osem mesiacov jej vlastníctva.

Aj tento rok pripadol 17. november na pracovný deň. Takže Olinka nemusela do zamestnania a ja som si prácu preložil. A samozrejme sme po raňajkách a káve vyrazili v teplom pracovnom oblečení do záhrady. V nej sme strávili príjemný pracovný deň, prerušovaný dúškom horúceho čaju z byliniek z našej záhrady alebo šálkou kávy, oboje z termosky 😉 A dopriali sme si aj obed na čerstvom vzduchu, tiež donesený v prútenom košíku z domova. Spestrili ho papriky z vlastnej produkcie, ktorým skladovanie v starom dome očividne prospieva.

Hoci nás čaká ešte množstvo práce, rozhodne si nemyslíme, že záhrada je pre nás problém alebo predstavuje množstvo driny. Výročie prvého videnia sme oslávili pobytom v nej a už sa tešíme na ďalšiu jar a ďalšie leto, ktoré nás tu čaká.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *